Hon na líšku je aj spoločenskou udalosťou, ktorá je spojená s tradičnými rituálmi – napríklad aj s popíjaním sherry.
Hlasy odporcov i priaznivcov honov sú rovnako silné.
Hony na líšku vyvolali vo Veľkej Británii niekoľko mesiacov pred voľbami silné emócie. Akoby nebolo dôležitejšieho problému. V spore o právo na lov sa však zrkadlia všetky zmeny na ostrovoch. Zďaleka tu nejde len o poľovačku, aj keď ide predovšetkým o ňu. Parlament, v ktorom majú jasnú prevahu labouristi, rozhodol, že táto vyše 300 rokov stará tradícia sa musí skončiť. Snemovňa lordov môže definitívny zákaz oddialiť – to je posledná šanca pre tých, ktorí na hony chodia. Nie je ich málo a v marci chystajú pochod na Londýn.
Pompa a staromódne rituály patriace k honom, ako je popíjanie sherry, trúbenie na poľovnícke rohy a potom pár hodín naháňania líšok, rozčuľujú mnoho ľudí. S opovrhnutím sa na ne pozerá kaviarenský intelektuál, pri zmienke o nich si odpľuje horšie zarábajúci robotník a rovno do protiakcie sa pustí zástanca práv zvierat. Je však aj dosť takých, ktorým sa takéto obrázky z prírody páčia.
Fakty o honoch
Správny lov sa nezaobíde bez množstva detailov určených vyše 300-ročnou tradíciou. Sezóna sa začína v septembri, keď sú už líšky, ktoré sa rodia na jar, dospelé. To najlepšie obdobie na lov však nastáva až v novembri. Vtedy možno najskôr uvidieť hrdo vzpriamených lovcov v červených kabátikoch a čiernej čiapke na spokojne odfrkujúcich koňoch. Obľúbené sú však aj vianočné hony. Pred najvzrušujúcejšou časťou – samotným honom, treba spraviť množstvo organizačnej práce. Predovšetkým – lov sa nezaobíde bez líšky. Napriek tomu, že na ostrovoch ich žije dosť – uvádza sa, že až jeden milión – treba zabezpečiť, aby bolo čo a kde naháňať. Diery v líščích brlohoch sa preto niekedy noc pred lovom zablokujú. O to sa musí postarať šéf lovu, ktorý je v kontakte s miestnymi farmármi.
A potom príde deň D. Šéf honu stanoví taktiku a rozhodne, kam sa lovci so psami vyberú. Skupina sa snaží držať spolu so psami čo najviac pokope. Ak sa v teréne objaví viac líšok, šéf určí, ktorú z nich majú naháňať. Rozhoduje tiež o tom, kedy vypustiť foxteriéry, ktoré majú líšku rýchlo vyňuchať a potom jej nájdenie hlasným štekotom ohlásiť.
Až potom nastúpia na scénu hlavní hrdinovia – foxhoundy (anglický líščí pes), ktoré sú veľmi rýchle a majú skvelú výdrž, a jazdci na koňoch. Vtedy sú už líškine minúty zväčša zrátané. Všetko sa to končí zahryznutím sa do jej krku. Ak sa jej však podarí lovcom vyhnúť, môže sa dožiť až 11 rokov. Každoročne sa to ale 18-tisícom britských líšok nepodarí. Počas sezóny ich uloví jeden pes asi na 50 lovoch sto a psia svorka ich na celých ostrovoch zabije 18-tisíc.
Čo znamená Yut, Yut, Yut
Lov je pomerne hlučnou záležitosťou. Pokriky, ktoré musia ovládať psovodi a ich zverenci, možno porovnať s taktickou výbavou trénera a jeho futbalového mužstva.
Yut, Yut, Yut je napríklad povel, po ktorom by mal pes prikrčiť hlavu a pustiť sa do lovu, radostné Whoo-whoop zas zaznie po ulovení líšky. Keď niekto zbadá v teréne líšku, vykríkne Taa-leo a na miesto nasmeruje celú skupinu. Pre lovcov je výhodnejšie, keď sa lov odohráva na poliach a lúkach, pre líšky sú výhodnejšie lesy.
Životný štýl i peniaze
Hon na líšky nie je len dramatickou naháňačkou. Je to aj spoločenská udalosť, životný štýl pre tých, čo na lov prichádzajú, a zdroj obživy pre ľudí z vidieka. Aj to je jeden z argumentov loveckej lobby – čo budú robiť ľudia, pre ktorých sú hony existenčnou záležitosťou? Ide vraj o 16-tisíc ľudských osudov, z nich pre tisícku znamenajú lovy jediný príjem. Dobré zisky majú najmä krčmičky a hotely. Slušné príjmy majú výrobcovia pomôcok pre účastníkov lovov, najmä jazdeckej a poľovníckej výbavy. Celkove je do lovu na ostrovoch zapojených 250-tisíc ľudí.
Na love sa zúčastňujú psy, kone, psovodi i rôzni asistenti. Niektorí z nich dostávajú za pomoc 25 až 70 libier.
Trpí líška, keď ju zabíjajú?
Pri debate o zákaze honu na líšku stoja silné argumenty za aj proti. Kľúčová je otázka, či je smrť líšok krutá. Trpia líšky pri honoch, alebo nie? Táto otázka má v Británii, kde majú ľudia k zvieratám dobrý vzťah a radi sa vyhlasujú za ich milovníkov, veľký význam. Nájsť odpoveď je však ťažké. Zástanca honov zo združenia Countryside Alliance odprisahá, že líšky netrpia, ochranár bude zanietene tvrdiť, že áno. A obe strany sú schopné predložiť vedecky podložené argumenty o svojej pravde.
Poľovníci sa opierajú hlavne o tieto argumenty: Jediný stisk čeľustí vytrénovaného psa znamená okamžitú smrť oveľa slabšej líšky, ktorá svoj koniec nedokáže predvídať a hon ju teda netraumatizuje. Podľa ich výpočtov priamy lov líšky, ktorú považujú lovci za škodcu, trvá len 17 minút. Iné alternatívy usmrtenia, ako streľba, otrava, pasce, by jej vraj spôsobili väčšiu bolesť. Skúsenosti z 2. svetovej vojny, keď sa poľovalo oveľa menej, vraj ukázali, že práve tradičné hony sú pre tieto zvieratá najvýhodnejšie. Farmári líšky vtedy vo veľkom strieľali, čo viedlo k oveľa väčšiemu poklesu ich stavov ako pri tradičných honoch. No a slabší argument na záver: Ak by psy špeciálne vyšľachtené na hony nemohli loviť, čo by potom robili?
Samozrejme, že líšky trpia, oponujú ochrancovia zvierat a vysvetľujú: Líška nemá v prírode prirodzeného nepriateľa, jediným je človek, a tak nie je na niečo také ako hon pripravená. Ak je s líškami problém, mal by ich zneškodniť profesionálny strelec. Argumenty, že ide o škodcu, odmietajú ochranári s tým, že líšky sú biologickou políciou. A to, že líšky pri ulovení netrpia bolesťou, považuje vedecká štúdia profesora Batessona, za úplný omyl. Navyše, psom sa vždy nepodarí do líšky zahryznúť tak, aby bola okamžite mŕtva, takže pred smrťou má často bolesti.
Jedno z vyhlásení ochrancov zvierat sa však už dnes ukazuje určite ako mylné. „Neveríme, že líšky sú národným problémom,“ povedal Alex Ross z kampane na ochranu lovených zvierat. Mýlil sa.
Národná roztržka
Diskusia o tom, či malé zvieratá pri honoch trpia, alebo nie, je však len jednou časťou celého sporu. Oveľa zásadnejší je spor obyvateľov mesta a vidieka. Vidiek reprezentuje tradičné, konzervatívne hodnoty a vidiečania majú bližšie k prírode. Preto vidiek stojí za poľovačkami. Je to aj pragmatický pohľad – život bez honov by pre mnohých znamenal dramatickú zmenu, stratu príjmov, istoty a tradície. Podporuje ho v tom aj poľovnícka lobby, ktorá vydáva hony za starodávnu slobodu neodmysliteľne patriacu k vidieckemu spôsobu života.
Mesto reprezentuje v tomto spore novú, meniacu sa Britániu, ktorá považuje poľovačky za zbytočne krutú zábavu. Vládni labouristi boli obvinení z toho, že sú mestskou stranou, ktorá nerozumie vidieku. Skúsme si však predstaviť londýnskeho ľavicového intelektuála cválajúceho na tátošovi. Návrh zakázať lov na líšky psami vydáva lovecká lobby za ďalší dôkaz toho, že Blairova vláda sa chce správať ako „opatrovateľský štát“, ktorý ľuďom hovorí, čo môžu a čo nie.
Roztržka má však aj sociálny rozmer. Predstava, že mnohí sa na hony dopravia skôr značkovým autom než vlakom, dokáže predovšetkým slabšiu strednú vrstvu z mesta poriadne iritovať.
Veľká politika
Cynici tvrdia, že labouristi, ktorí sa označujú za novú ľavicu, nastolili túto otázku len preto, aby ukázali svojim sklamaným voličom radikálnejšiu tvár. Blairove vyjadrenia proti honom sú však už oveľa miernejšie ako v roku 1997. Zástupy ľudí z vidieka, ktorí vtedy ochromili svojím protestom Londýn, ho totiž varovali pred jednoznačným vyjadrením. Labouristickí poslanci sa mohli preto minulý mesiac slobodne rozhodnúť, ako budú hlasovať. Väčšina bola za zákaz honov.
Konzervatívci na čele s lídrom Williamom Hagueom, ktorý pochádza z vidieka, sú však proti a spolu s vidiečanmi sa chystajú v marci v hlavnom meste ukázať, akí sú ešte stále silní.
Zaprášené debaty
Celá debata o honoch na líšky sa spustila na sklonku 20. storočia. Veľká Británia sa za posledných sto rokov zmenila ako nikdy predtým. Z imperiálnej a najmocnejšej ríše sveta sa stal „len“ jeden z najprosperujúcejších štátov sveta. Ostrovy sa stávajú farebnými, ako boli ich kolónie, mení sa zloženie obyvateľstva, zmenšuje sa vplyv inštitúcie, akou je kráľovská rodina.
Briti o tom môžu debatovať v krčme u Hladnej líšky, Lenivej líšky či Prefíkanej líšky. Existuje 27 názov krčiem súvisiacich s líškami.
Ktovie, ako to bude v krčme U líšky vyzerať o 50 rokov, ak sa labouristom podarí zákaz honu definitívne presadiť. Starí chlapi s pivom v ruke budú možno sedieť pod obrazom jazdcov naháňajúcich líšku a ak sa ich nejaký mladík opýta, čo ten obraz znamená, ani mu nebudú vedieť presne odpovedať. Tristoročná tradícia sa možno stane len zahmlenou minulosťou.
***
Hony na líšku nie sú len britskou záležitosťou. Tak ako sa postupne rozrastala britská imperiálna ríša, začali kolonizátori naháňať líšky aj v iných kútoch sveta. V Spojených štátoch, Kanade a Indii sú tieto poľovačky dodnes spomienkou na zašlé časy starej Británie. V Amerike však majú líšok málo, a tak niekedy namiesto nich naháňajú kojoty. Vo väčšine európskych krajín sa však hony na britský spôsob považujú za barbarské počínanie.
MAREK CHORVATOVIČ
FOTO – REUTERS a ARCHÍV
