Posledných šesť dní sa nad sicílskou Etnou nepretržite vznášajú oblaky dymu a popola. Na toto divadlo - aj na prúdy lávy stekajúce po svahoch najaktívnejšej európskej sopky - si už Sicílčania zvykli. Už niekoľko týždňov vulkán častými otrasmi v okolí 3300-metrového vrcholku signalizuje, že sa zobúdza. V stredu vo výške 2100 metrov vznikol nový otvor a láva prerezala cestu medzi osadami na úpätí, odtiaľ tiekla ďalej dolu a zastavila sa na neobývanej časti svahu. Láva včera vytekala ďalej z deviatich sopečných otvorov rýchlosťou kilometer za deň, a ak sa nezastaví, začiatkom budúceho týždňa môže zasiahnuť mestečká Nicolosi a Zefferana. Vulkanológovia konštatujú, že sopka zvyšuje svoju aktivitu, a Sicílčania sa modlia k madone, ktorú postavili v roku 1992 na mieste spustošenom posledným väčším výbuchom.

Etna vychrlila lávu naposledy v júni a potom 7. júla. Dediny roztrúsené na jej úpätí sú zatiaľ mimo nebezpečenstva, hovoria úrady, ale zato sa už začali prvé preventívne práce. Dve vychýrené reštaurácie, ktoré poskytujú pohľad na „Veľkú dámu“, ako Sicílčania Etnu volajú, boli evakuované, keď láva stekala celkom blízko. Začali sa stavať preventívne betónové valy, aby prúd lávy odklonili od obývaných oblastí. Jedna osoba utrpela vážne zranenie spôsobené padajúcim balvanom, stalo sa to však v oblasti uzavretej z bezpečnostných dôvodov.

Stredajší výbuch je pre Sicílčanov jedným z mnohých. „Veľa ľudí bolo evakuovaných aspoň raz v živote, ale všetci veria, že sa to viackrát nezopakuje,“ hovorí vulkanológ Boris Behncke pre BBC. Etna je pre nich nielen domovom, ale aj zdrojom príjmov. Okrem možností turizmu - medzi nimi lyžovania na snehu posypanom popolom - poskytuje miestnym obyvateľom aj účinné hnojivo v podobe sopečného popola, vďaka ktorému sú miestne svahy také úrodné.

Za niekoľko posledných dní sa svahy Etny triasli najmenej 2100-krát, pri najsilnejších otrasoch namerali 3,2 magnitúda. Etna, ktorá sa nachádza v geologickom zmysle na mieste, kde sa Európa stretáva s Afrikou, môže podľa niektorých expertov ešte spôsobiť prekvapenie - nevylučujú ani obrovskú explóziu, na ktorú nie sú Sicílčania pripravení. Od roku 1979, keď prišli o život deviati turisti, Etna nespôsobila väčšiu tragédiu. Najtragickejší záznam pochádza z roku 1669, keď láva pochovala mesto Catania s 20 000 ľuďmi.

Všetky erupcie v posledných rokoch pochádzajú z najnovšieho, juhovýchodného krátera sopky, ktorý vznikol 100 metrov pod vrcholom v roku 1971. Etna má spolu asi 20 kráterov - ten aktívny sa za posledné tri roky zväčšil takmer o sto metrov.

Sopka je pod dohľadom vedcov z vulkanologického ústavu v Catanii, vzdialenej 25 kilometrov od vrcholu. Na ich pokyn sa dá láva dômyselným spôsobom usmerňovať systémom betónových valov a odkloniť od obývaných oblastí.

(kl, reuters)