Neskorší predstaviteľ prvého filmového Tarzana Johnny Weissmüller prekonal bájnu hranicu jednej minúty v plávaní na 100 m voľný spôsob v roku 1922. Dvojminútová na dvojstovke odolávala ešte dlhých 41 rokov. Jednotkou sa výsledný čas začínal až po výkone Američana Dona Schollandera v júli 1963 na pretekoch v Los Angeles.

Čerstvý majiteľ svetového rekordu (v onen júlový deň mal len 17 rokov) v tej chvíli netušil, že o rok jeho popularita stúpne do závratných výšok. V Tokiu 1964 získal ako prvý plavec v histórii štyri zlaté medaily a stal sa vôbec najúspešnejším športovcom Hier XVIII. olympiády (za ním s tromi titulmi nasledovali gymnasti: Japonec Jukio Endo a reprezentantka ČSR Věra Čáslavská).

Tokijské zlaté chvíle

Trénera Georga Hainesa Schollanderove výkony pod piatimi kruhmi neprekvapili. Tušil, že v mladíkovi z mestečka Charlotte v Severnej Karolíne (neskôr žil v Oregone) drieme talent. Ten v kombinácii so správnym načasovaním formy robí divy, čo Schollander v Japonsku predviedol naplno. A to výborný tempár nemohol ukázať, čo vie vo svojej najsilnejšej disciplíne – na 200 m voľný spôsob. V Tokiu krauliarska dvojstovka ešte v programe OH nefigurovala.

Schollander vyhral v Katedrále športu, ako plaveckú halu v Tokiu nazval vtedajší prezident MOV Avery Brundage, stovku po veľkom boji v olympijskom rekorde 53,4 sekundy. Vo finiši zdolal húževnatého Brita Bobbyho McGregora o jedinú desatinu sekundy.

Na štvorstovke bol suverénnejší. Druhému Nemcovi Frankovi Wiegandovi nadelil takmer tri sekundy. Jeho čas 4:12,2 bol zároveň svetovým rekordom, z ktorých sa do konca Hier tešil ešte dva razy. Vždy ako člen zlatej štafety USA: na 4x100 i 4x200 m voľný spôsob. Domov sa modrooký blondiak vrátil ako miláčik médií. Uznanie a rôzne ceny sa mu začali hrnúť zo všetkých strán.

Plány odvial Austrálčan

Schollander nastúpil na univerzitu v Yale, no chuť do plávania a lámania rekordov nestrácal. Na 200 m kraul do augusta 1968 zlepšil svetový rekord ešte deväť ráz. Výsledný čas stlačil pod hranicu 1 minúty a 55 sekúnd! Právom cestoval na svoju druhú olympiádu ako najväčší favorit. V México City 1968 už krauliarska dvojstovka v programe figurovala a Don chcel pochopiteľne zlato.

Súboj s Austrálčanom Mikom Wendenom patril k ozdobám olympiády. Wenden, ktorý využil absenciu Schollandera na titul v šprinte na 100 m, si trúfal aj na dvojnásobnej trati. Obaja rivali plávali v riedkom mexickom vzduchu na doraz. Do posledných metrov nebolo jasné, kto dohmatne prvý.

Wenden napokon vyhral o šesť desatín sekundy, no len čo sa dotkol dosky, zrútil sa od vyčerpania do vody. Nebyť duchaprítomnosti reprezentačného kolegu Roberta Windla, utopil by sa. Aj Schollander lapal po dychu a obaja aktéri strhujúceho divadla museli použiť kyslíkové fľaše. Také to boli preteky.

Zlata sa Schollander ako člen štafety USA v Mexiku dočkal, no po prehre s Wendenom stratil záujem pokračovať v kariére. „Končím s vodou. Možno si najbližšie dva roky ani nenapustím vaňu,“ poznamenal ironicky, nešťastný z premárnenej šance.

Dlho sa nad príčinou prehry zamýšľal a neskôr prišiel s vlastnou teóriou neúspechu. „Myslím, že za to môže mladosť. Keď máte osemnásť, je ľahšie získať štyri olympijské zlaté, lebo si ani neuvedomujete, o čo vlastne bojujete. O štyri roky už viete oveľa viac, ťažšie sa koncentrujete a aj tlak okolia vnímate úplne inak,“ vyhlásil Schollander.

Úspech tkvie v bolesti

Schollander nehovoril do vetra. K plávaniu sa už nikdy nevrátil. Jeho definícia príčiny úspechu, ako o nej raz rozprával, však platí dodnes. „Rozhodujúca je schopnosť prekonať hranicu bolesti. Musíte ju zažiť na každom tréningu. Moment, keď cítite, že čochvíľa budete na konci síl. Začína vás bolieť žalúdok, ramená vám oťažievajú a nohy vás ťahajú ku dnu. Cítite, ako vaše telo chce klesať. Každý ďalší kop začína pekelne bolieť a bazén vidíte čoraz viac v ružovejších farbách. A potom príde moment, keď celé vaše vnútro prenikavo kričí od vyčerpania. Väčšina to v tej chvíli zabalí, no ozajstní šampióni vytrvajú až do finišu. To je moment, ktorý rozhoduje o úspechu a priemernosti.“

Vizitka Dona Schollandera

Narodený: 30. apríla 1946 v Charlotte

Úspechy na OH: päť zlatých medailí (na 100, 400 m v. sp. a v štafetách 4x100 a 4x200 m v. sp. v Tokiu 64, v štafete na 4 x 100 m v. sp. v Mexico City 68), jedna strieborná (200 m v.sp. v Mexico City 68)

Svetové rekordy: 22 (ako prvý na svete pokoril hranicu dvoch minút na 200 m v. sp.)

Americké rekordy: 37

Ocenenia: športovec roka 1964, najúspešnejší účastník OH 64 v Mexiku, od roku 1983 člen olympijskej Siene slávy USA