Profesor Nahálka má rád poéziu. Jeho zošity plné básní zapĺňajú police v obývačke i kuchyni. Každú príležitosť či oslavu nezabudne zvečniť na papier. Samozrejme, nezabúda na svoju milovanú manželku. Zatiaľ poslednú básničku jej venoval k meninámu. Tu je krátky úryvok.

Boženke

Oholím sa dnes zvlášť hladko,
meniny má moje zlatko!
Všetkým je však viacej známa
ako zlatá stará mama.
Keď som hladký, moja madam,
pritúli sa ku mne hádam?
Taká dáma ako kvet,
moc takých v jej veku niet!
Nemám darček, ni kyticu,
iba túto čmáranicu…
hádam ťa to neurazí -
menín maj ešte moc razy!

Tak sa, Božka, ďalej drž,
to ti želám ja, Tvoj muž!
Nech máš zdravé, pekné nohy,
nech ťa obdivujú mnohí!