39-ročná Kamila z bratislavskej Rače to zažila na vlastnej koži. Manžel bol alkoholik, a tak sa rozhodla ukončiť pätnásť rokov trvajúce manželstvo a dopriať sebe a dvom deťom pokojnejší život. Nevyšlo jej to.
Kamila býva už 15 rokov so svojím manželom v byte, ktorý im uvoľnil jeho otec. Má v ňom trvalý pobyt, riadne platí nájomné. Keď podala žiadosť o rozvod, svokor ju požiadal, aby odišla, pretože byt je napísaný naňho.
Kamila však nemá kam ísť. Z platu deväťtisíc si nemôže dovoliť drahý prenájom a živiť dve dospievajúce deti. Jej bývalý manžel a svokor sa teda rozhodli konať. Začali sa jej vyhrážať zabitím a nadávali jej, len aby odišla. Takmer vždy pred deťmi.
„Nemôžem odísť, nemám kam,“ so slzami v očiach rozpráva Kamila. „Krízové centrá ma môžu prichýliť na nejaký čas, ale čo potom?“
Nezhody medzi manželmi začali kulminovať. Róbert prvýkrát udrel dcéru. Nechcela mu totiž povedať, kde je mama. O pár týždňov neskôr spolu so svokrom vtrhol o jedenástej v noci do izby Kamily a detí. Znovu sa jej vyhrážili, svokor palicou naznačoval údery. Deti boli v šoku. Kamila však stihla vytočiť linku 158.
Svokor pristúpil k ďalšiemu kroku - pretože byt je napísaný na neho, dal v ňom vypnúť elektrinu. Vraj má v byte nežiaducich podnájomníkov. „Títo nežiaduci podnájomníci sú jeho vnúčatá a ich matka,“ píše sa v stanovisku súdu, ktorý začal prípad riešiť.
O pár týždňov Kamila dostala od manžela silnú facku. Preletela kus izby a udrela sa hlavou o stenu. V nemocnici strávila tri dni.
Kamila nevie, čo ďalej. Trvá na tom, že v byte má trvalý pobyt, a preto jej svokor musí nájsť náhradné ubytovanie. Jej verziu potvrdzujú i právnici. Svokor na to však nepomýšľa.
Súd predbežne rozhodol v jej prospech. Uložil bývalému manželovi a svokrovi, aby ju nechali aj s deťmi v byte bývať a zdržali sa akýchkoľvek úkonov, obmedzujúcich jej bývanie a zdržiavanie sa v byte až do právoplatného skončenia prípadu.
Kamila verí, že na krátky čas bude mať možno pokoj. Ale čo potom?
„Neviem. Viem len to, že nemám kam ísť,“ povie a rozplače sa.
