Brusel 3. marca (TASR) - Európska komisia verí, že obyvatelia Malty v sobotňajšom referende podporia vstup svojej krajiny do EÚ a tým aj historickú príležitosť, ktorú predstavuje rozšírenie únie.
"Nechceme sa samozrejme miešať do vnútorného demokratického procesu Malty, ale veríme, že rozšírenie EÚ je veľkou historickou udalosťou a príležitosťou, ktorú maltskí občania nadšene uchopia do svojich rúk," vyhlásil dnes v Bruseli hovorca EK Jonathan Faull.
Komisia podľa jeho slov čaká na výsledok sobotňajšieho referenda, ktoré bude prvé zo série hlasovaní v budúcich členských štátoch, s veľkým záujmom. Faull však odmietol špekulovať o dôsledkoch prípadného záporného výsledku referenda na Malte.
"Nebolo by vhodné už teraz špekulovať o hypotetickom výsledku referenda, ktoré sa ešte nekonalo. Zopakujem len, že sme presvedčení, že proces rozšírenia bude pokračovať podľa plánu," dodal Faull.
Obyvatelia Malty odštartujú svojím hlasovaním v sobotu 8. marca sériu referend o vstupe do EÚ, ktoré sa postupne uskutočnia takmer vo všetkých desiatich kandidátskych krajinách pozvaných do EÚ k 1. máju 2004.
Hoci referendum na Malte bude právne nezáväzné a ústava ho nevyžaduje, na jeho výsledok budú s napätím čakať v Bruseli, členských štátoch EÚ i ostatných kandidátskych krajinách.
Situácia na malom stredomorskom ostrove pod Sicíliou je totiž iná ako v ostatných vstupujúcich krajinách, kde sa väčšinou na potrebe vstupu do EÚ zhodujú hlavné vládne i opozičné strany.
Proti sebe stoja dva tábory: vládna Nacionalistická strana presadzuje vstup do únie a vyzýva obyvateľov, aby v sobotu hlasovali "áno", proti nej je opozičná Strana práce, ktorá už v minulosti zmrazila maltskú prihlášku do EÚ a aj teraz varuje, že členstvo v únii ohrozí nezávislosť ostrova, povedie k rozpredaju cennej pôdy a zvýšenej nezamestnanosti.
Podľa posledných prieskumov verejnej mienky plánuje vstup do EÚ v referende podporiť približne 53 percent voličov, proti sa chce vysloviť asi 25 percent. Zvyšok ostáva nerozhodnutý.
Po maltskom referende budú o vstupe do EÚ hlasovať koncom marca Slovinci, v apríli Maďari, v máji Litovčania a Slováci, v júni Poliaci a Česi a v septembri Estónci a Lotyši.
(spravodajca TASR Robert Sermek) ed
