Mesto žiadateľov rozdelilo do kategórií a prvou z nich boli ľudia s trvalým pobytom v Bystrici, ktorí vyrástli v detských domovoch a nemajú kde bývať. Išlo o štyroch žiadateľov na jeden byt. Najpočetnejšou bola druhá kategória zastúpená rodinami s deťmi, kde aspoň jeden pracuje. Na päť bytov pripadalo 24 žiadateľov. Ostatné rodiny s deťmi tvorili tretiu kategóriu, kde sa spomedzi 23 žiadateľov žrebovali dvaja nájomníci. Štvrtú predstavovali samostatne žijúce osoby. Na sedem záujemcov pripadal jeden uvoľnený byt. V každej kategórii žrebovali aj náhradníkov, pretože mesto bude ešte budúcich užívateľov bytov preverovať, či nedošlo k zmene ich pomerov.
Dvaja z nich však počas žrebovania tento spôsob prideľovania bytov verejne napadli. Ľubomír Vágner sa dokonca ešte pred rozkrútením osudia s menami žiadateľov vzdal bytu, ak by ho náhodou vybrali. „Je to neprincipiálne a nemorálne riešenie. Kritériá nezohľadňujú napríklad fakt, ako dlho človek na byt čaká. Niekto čaká trinásť rokov a je na tom tak, ako ten, čo si podal žiadosť pred polrokom,“ konštatoval Ľ. Vágner. Paradoxné je, že napokon bol vyžrebovaný ako náhradník, ale aj napriek tomu trval na tom, že by sa bytu zriekol, hoci ho potrebuje.
