Zahraniční turisti, ktorí nevedia po slovensky, to v našom hlavnom meste nemajú ľahké. Policajti-pochôdzkari, ktorí by im mohli poradiť cestu, totiž ovládajú cudzie jazyky biedne. FOTO – ARCHÍV SME
Úroveň ich znalostí je však veľmi rozdielna – mladí muži na uliciach často vytrvalo hľadajú najzákladnejšie slovíčka. Podľa učiteľov z policajných škôl jazyky nepatria k najobľúbenejším predmetom.
Do you speak English?
„Excuse me, could you tell me how to get to the castle?“ Mladých policajtov angličtina očividne zaskočila, sú však odhodlaní sa s ňou popasovať. „Castle? Čo to, do… znamená?“ Požiadavku švédskej turistky vytušia viac z posunkov ako zo slov. Situáciu zachraňuje mapa.
Horšie to je, keď žena vychrlí otázku o najvhodnejšom dopravnom prostriedku. Z výrazov tváre však usúdi, že treba spomaliť, otázku preto len zredukuje na veľavýznamné: „Bus?“
„Ako sa dostane k Hradu? Nevieš?“ Zhodnú sa, že trolejbusom. Našťastie ide jeden okolo, stačí naň teda ukázať a povedať: „Two hundred eight.“ Policajti porozumejú aj otázke na „ticket“ – tie sa predsa kupujú v automate. Turistka odchádza správnym smerom.
„Do you speak English?“ Dvojica mestských policajtov na pešej zóne zrozpačitie, sú však ochotní pomôcť nájsť skupinke cudzincov cestu k hotelu Devín. Komunikácia je však najmä posunková. „Toto bolo ešte celkom o. k.,“ zhodnotí jazykové znalosti policajtov jeden z turistov – Marcus z Nemecka. „Oveľa horšie to bolo na železničnej stanici, kde sme sa v úschovni batožiny vôbec nevedeli dohodnúť.“
Ochota už nechýba
Nielen turista, ale aj našinec sa môže v cudzom meste obrátiť na policajtov. Chýba síce úsmev a srdečnosť londýnskych „bobbies“, s ktorými sa turisti často aj fotografujú, smer k železničnej stanici však dvaja štátni policajti, hliadkujúci pri autobusovej stanici v Bratislave, ukážu. Odporúčajú aj najvýhodnejší spoj.
Osamelý policajt v meste
V prvý deň procesu s Mikulášom Černákom bolo problémom nájsť v meste akéhokoľvek policajta. Ani dve obchôdzky po historickom centre tesne po obede a o hodinu neskôr nestačili, aby človek našiel poriadkového policajta. Pôvodná predstava, že sú všetci pred Justičným palácom, sa nepotvrdila, tam ich bolo primerane. Z ulíc ich možno vyhnala len zima.
Osamelý pán v modrej uniforme mestskej polície na Primaciálnom námestí v centre mesta je veľmi ochotný.
Na otázku, kde je Univerzitná knižnica, nás spoľahlivo posiela do jednej z pobočiek mestskej knižnice, ktorá je hneď za rohom. „Je tam nejaká knižnica, ale či univerzitná?“
Pomôže si blízkym Bratislavským informačným centrom. „Tam vám povedia. Ak budete vedieť ulicu, príďte, potom vám už poradím.“
(mar, fw)
Príbuzné články
