Brusel 2. marca (TASR) - Obyvatelia Malty budú v sobotu 8. marca hlasovať v referende o vstupe svojej krajiny do Európskej únie, na ktorý tento stredomorský ostrov čaká už od roku 1990.
Vtedy podala Malta oficiálne prihlášku do EÚ. Európska komisia potom v roku 1993 konštatovala, že Malta spĺňa všetky podmienky na začatie rokovaní o vstupe. Tie sa však nakoniec s Maltou začali až vo februári 2000 spoločne so Slovenskom, Litvou, Lotyšskom, Bulharskom a Rumunskom.
V roku 1996 sa totiž k moci na malom ostrovnom štáte v Stredozemnom mori neďaleko Sicílie dostala labouristická vláda premiéra Alberta Santa, ktorá zmrazila prihlášku Malty na členstvo v EÚ.
Labouristi konštatovali, že vstup do únie by bol v rozpore s neutralitou krajiny a vzhľadom na jej veľkosť by mohol poškodiť aj niektoré ekonomické záujmy. Integračný proces Malty sa tak zastavil a krajina zmeškala začiatok rokovaní o vstupe do EÚ s tzv. luxemburskou skupinou kandidátov (Cyprus, Česko, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko, Estónsko) v marci 1998.
K zmene smerovania Malty došlo až v septembri 1998, keď sa k moci vrátila Nacionalistická strana premiéra Eddieho Fenecha Adamiho. Tá prihlášku na vstup do únie okamžite obnovila a pozitívna odpoveď Bruselu nenechala na seba dlho čakať -- už v októbri požiadali ministri zahraničných vecí európskej pätnástky Európsku komisiu, aby vypracovala aktualizovaný posudok o pripravenosti Malty na členstvo. Komisia tak však urobila až vo februári 1999 a Malta sa teda nedočkala pozvánky na rokovania už na viedenskom summite EÚ v decembri 1998, ako sa pôvodne očakávalo.
Vo februárovom posudku komisia potvrdila správu o pokroku z roku 1993 a konštatovala, že Malta spĺňa všetky politické aj ekonomické kritériá, predovšetkým stabilitu demokratických inštitúcií, dodržiavanie ľudských práv, existenciu fungujúcej trhovej ekonomiky a schopnosť čeliť konkurenčným tlakom a trhovým silám v rámci únie.
Svoje tvrdenia Európska komisia potvrdila v hodnotiacej správe v októbri 1999 a odporučila Maltu a ďalších päť kandidátskych krajín na začatie rokovaní o vstupe. Definitívne pozvanie dostala šestica kandidátov na summite v Helsinkách v decembri 1999, preto sa o nej hovorilo ako o tzv. helsinskej skupine.
Rokovania s nimi sa slávnostne začali 15. februára 2000 na ministerskej prístupovej konferencii v Bruseli. V marci potom Európska komisia rozhodla, že negociácie s Maltou sa začnú v ôsmich z celkového počtu 30 kapitol európskej legislatívy.
Hoci pozičné dokumenty k rovnako ôsmim kapitolám predložili na prvej pracovnej schôdzke vyjednávačov 28. marca 2000 aj Slovensko, Litva a Lotyšsko, Malta predsa len dostala možnosť rokovať v dvoch o niečo náročnejších kapitolách (priemyselná politika, telekomunikácie) ako ďalší vedúci kandidáti helsinskej skupiny.
Členské krajiny tak dali najavo, že si uvedomujú pripravenosť Malty a považujú práve ju za "čierneho koňa" tejto skupiny kandidátov.
V priebehu ďalších rokovaní však Malta očakávania nenaplnila a rýchlo začala zaostávať za ostatnými kandidátmi. Brusel jej vyčítal najmä veľké problémy s administratívnymi kapacitami a preberaním a uplatňovaním legislatívy. Nakoniec však rovnako ako ďalších deväť krajín ukončila rokovania 13. decembra 2002 na summite v dánskej metropole, hoci do Kodane išla okrem Poľska s najdlhším zoznamom nedoriešených problémov.
Malta patrí medzi najobľúbenejšie kandidátske krajiny medzi obyvateľmi EÚ. Podľa zatiaľ posledného Eurobarometra z jesene 2003 si členstvo Malty želá 47 percent jej obyvateľov, proti je 30 percent. Vyššej podpore sa spomedzi kandidátov teší len Maďarsko.
(spravodajca TASR Robert Sermek) pel
