V porovnaní s rodičmi, ktorí nestratili dieťa, smútiacim matkám hrozilo o 43 percent vyššie riziko, že z rôznych príčin zomrú do 18 rokov od úmrtia potomka. U otcov bolo toto riziko len deväťpercentné, uvádza sa v dánskej štúdii zverejnenej v magazíne Lancet.
Najväčšie riziko predčasného úmrtia hrozilo rodičom tri roky po smrti dieťaťa. V tom čase hrozí matkám až štvornásobné riziko úmrtia neprirodzenou smrťou. U otcov vzrástlo o 57 percent.
Medzi neprirodzené úmrtia patrí najmä smrť pri dopravných nehodách a samovraždy. Niektoré nehody sú vlastne skrytými samovraždami alebo ich zapríčinila konzumácia alkoholu, depresia či hlboký smútok, tvrdí spoluautor štúdie Jorn Olsen, epidemiológ vo Vedeckom epidemiologickom centre pri univerzite v dánskom Aarhuse.
"Strata dieťaťa patrí k najextrémnejším stresom. Krátko po takejto udalosti sa dostávajú rodičia - najmä matky - do veľmi riskantnej pozície," uviedol Olsen.
Štúdia sa na základe údajov dánskych matrík z rokov 1980-96 o úmrtiach zamerala na približne 20.000 rodičov, ktorí stratili dieťa. V kontrolnej skupine bolo 293.000 rodičov, ktorí nikdy potomka nestratili.
Pravdepodobnosť neprirodzenej smrti rodičov s postupom času klesala, no ešte aj štyri až osem rokov po smrti dieťaťa boli jeho matky vystavené skoro dvojnásobnému riziku úmrtia. Po deviatich až 19 rokoch mali o 70-percent vyššie riziko smrti. Otcovia mali v rovnakom časovom období zvýšené riziko neprirodzenej príčiny smrti len o 13 percent, skôr im hrozila smrť prirodzená: najčastejšie kvôli ochoreniam krvného obehu a zažívania.
Podľa Olsena matkám hrozí vyššie riziko smrti po strate dieťaťa kvôli silnejšiemu putu k potomstvu. Najviac ich zasiahla smrť dieťaťa vo veku troch až deviatich rokov, najmenej, ak sa dieťa neprežilo viac ako jeden mesiac. Pravdepodobnosť smrti rodičov krátko po strate dieťaťa výrazne klesla, ak mali viac detí.
Dlhodobý stres spôsobený úmrtím dieťaťa môže okrem iného postihnúť aj nervový a imunitný systém. Kvôli tomu sú potom smútiaci rodičia náchylnejší na infekčné a kardiovaskulárne choroby. Stres môže viesť aj k zmene životného štýlu: rodičia začnú fajčiť alebo piť alkohol, zmenia stravovacie návyky a zredukujú fyzické aktivity - všetko môže viesť k zvýšeniu rizika smrti prirodzeným, či neprirodzeným spôsobom.
Podľa psychologičky Barbary J. Paulovej, ktorá sa vo Filadelfii špecializuje na poradenstvo pre smútiacich ľudí, je rozhodujúci skorý zásah s cieľom zlepšiť fyzický a psychický stav pozostalého. Ochorenia sa začnú na fyzickej úrovni prejavovať o deväť až 18 mesiacov po smrti dieťaťa. Obaja rodičia sú navyše tak ponorení do svojho smútku, že si sami nedokážu navzájom pomôcť a preto potrebujú pomoc priateľov a odborníkov.
"Často hovoria o smrti dieťaťa ako o smrti časti samej seba," vysvetľuje Paulová, prečo matky ťažšie znášajú smrť dieťaťa. Smútiaci otcovia sa naopak vrhajú na prácu a snažia sa zabezpečiť a udržať fungujúcu rodinu, uzavrela psychologička.
