
Keď bol ešte cirkus Frenk v strede dediny, jedinými živými dušami medzi maringotkami boli pasúce sa poníky. FOTO SME – JURAJ GERBERY
Krušné chvíle zažívajú klauni, krotitelia levov a artisti českého cirkusu Frenk, ktorí, ako všetci cirkusanti, to nikdy nemali ľahké. Včera sa pod dohľadom colníkov sťahovali z centra Ludaníc v Topoľčianskom okrese za dedinu, na miesto, kde sa na jeseň skladuje pri kampani repa. Cirkusantom sa na hlavu zosypalo hneď niekoľko problémov: nesplnili si povinnosti voči colníkom, uhynuli im zvieratá a chýbajú im aj peniaze.
Cirkus Frenk je neobyčajný, okrem drezúry levov či jázd koňov sú súčasťou predstavení aj terénne vozidlá. Na Slovensko prišiel pred tromi rokmi a chce tu aj zostať. „Sem do Ludaníc prišli v decembri a odohrali dve predstavenia. Potom mali ísť ďalej, ale poprosili ma, či by tu nemohli prečkať Vianoce, a že do polovice januára odídu,“ vysvetľuje starosta obce Pavel Gerhát. Okrem asi stovky divákov však dostal cirkus aj jednu nečakanú návštevu: colnú kontrolu. Tá zistila, že nemá v poriadku doklady. Colný úrad vydal príkaz, podľa ktorého sa cirkus nesmie pohnúť z miesta.
„Ich tovar bol oslobodený od cla. Doklad bol však po skončení platnosti. Buď mali tovar vyviezť naspäť do Čiech, alebo si mali doklad predĺžiť. To teraz dodatočne vybavujú,“ hovorí pracovník colnej správy. Colníci si nepamätajú, že by mali v minulosti podobný problém. Lajdáci boli hlavne v holandských cirkusoch, ale platnosť dokladov si vraj všetci strážia.
Medzi cirkusantmi je zlá nálada. Na nádvorí z maringotiek a návesov s terénnymi autami sa pasú tri poníky. V plechových prívesoch sú zatvorené štyri levy. Ostatné zvieratá, medvede a opica im uhynuli, a tak ich dali zožrať levom. Majiteľ Frenk Šmid celé dni chodí po úradoch. S ostatnými nie je reč. „Musíme odísť, lebo dajakej starej dáme smrdia levy,“ odpovedá na otázku, prečo musia odísť, Frenk Šmid mladší. Rázne však dodáva: „Toto je náš problém. Sem je vstup zakázaný, neručím, že na vás ten čierny pes nevyskočí.“ Viac sa už nebaví.
„Nebol som v cirkuse, mňa také nezaujíma,“ kývne rukou asi pätnásťročný chlapec na bicykli. Keď bol cirkus ešte v dedine, Ludaničania sa zastavovali pri pasúcich sa poníkoch. Jeden ich chcel dokonca kúpiť. Nie sú však na predaj.
„Z čoho len tak môžu vyžiť? Veď z vystúpení hádam nenakŕmia ani tých levov,“ premýšľa miestny farár Jozef Gajdoš, ktorý hneď vedľa opravuje kostol.
„Nám za užívanie priestranstva zaplatili, to nie je veľmi drahé. Chcú sa však sťahovať niekam k Leviciam a vraj na to potrebujú desaťtisíc korún. Ale ja im ich nemôžem požičať, veď to na ne môžeme rovno zabudnúť,“ krúti hlavou starosta Gerhát.
Cirkusantov čakajú zlé časy. Musia zaplatiť colný dlh, aby mohli ďalej kočovať, vystupovať a zarobiť si na živobytie. Vraj sa spoliehajú na levy, že v najhoršom ich predajú a zoo by im za ne dobre zaplatili. „Šeliem je však v súčasnosti dosť. Vo voľnej prírode sú ohrozené, ale v zajatí sa im darí dobre. Dokonca sa sterilizujú. Podľa mojich vedomostí je veľký problém umiestniť dravé zviera v zoo, nie len u nás, ale aj v zahraničí,“ zamýšľa sa Dana Kmecová z ministerstva životného prostredia a dodáva: „Nezávidím tým cirkusantom, nebudú to mať jednoduché.“
JURAJ GERBERY