ŠTARTFOTO - PETER POSPÍŠIL
S menom LADISLAVA JURKEMIKA sú spojené veľké úspechy reprezentačného futbalu v Československu. Po trénerských skusoch vo Švajčiarsku a Rakúsku vyskúšal toto remeslo v slovenských ligových pomeroch. Dnes je pri kormidle reprezentácie, ktorá sa spolieha aj na prílev hráčov z národnej ligy.
Ak sa vrátime o pol roka dozadu, čím vás prvá liga príjemne prekvapila?
„Videl som viac dobrých zápasov, ale osobitne ma upútal súboj Interu s Trnavou (5:1). Objavilo sa tam množstvo mladých hráčov, hralo sa vo vysokom, európskom tempe a padlo veľa gólov. Diváci museli byť spokojní, lebo tempo bolo obojstranne vysoké, hráči dali do zápasu všetko, nešpekulovali. Vzorový zápas.“
Čím bola pre vás jeseň sklamaním?
„Atmosférou na štadiónoch. Aj keď sa na mnohých snažia všemožne prilákať divákov, hoci sa niektoré zápasy vydaria, ľudia nechodia. Neviem, čím to je, vládne akási apatia voči futbalu, nedôvera voči funkcionárom i hráčom. Hráči nie vždy splnia všetko, čo sa od nich čaká. V minulosti sa zrodilo veľa špekulatívnych výsledkov, a na to divák nezabúda. Ľudia sa nedajú oklamať, nezabúdajú, preto sa ťažko získava späť dôvera. Ja som však presvedčený, že ľudia sú hladní po dobrom futbale, a ak sa presvedčia, nie raz, ale viackrát, potom začnú chodiť pravidelne. Na ťahu sú teda hráči, kluby.“
Čo čakáte od ligy z pohľadu reprezentácie?
„Hru v stále vyššom tempe. Hoci momentálne sa reprezentácia spolieha viac na legionárov, budem rád, ak nastanú problémy s tým, že sa na ich miesta budú tlačiť hráči z domácej ligy. Bodaj by sa tak stalo, boli by to príjemné propblémy. Nie všetci legionári budú vždy zdraví a v pohode a potom máme problém postaviť jedenástku, ktorá by hrala vo vysokom tempe.“
Čo chýba našim ligistom podľa vás najviac?
„Mali by na sebe viac pracovať. Časom mi určite dajú za pravdu. Je to celosvetový trend. Už napríklad v zápase na Cypre naši hráči z domácej ligy zistili, ako výkonnostne podrástlo cyperské mužstvo. Pretože šliapalo naplno. Ak budú takto robiť aj oni, potom sa dostanú von, do kvalitnejších líg, a tam sa od nich bude čakať viac ako doma. Som rád, ak ide hráč do cudziny a ešte radšej, ak pravidelne hráva. Musí totiž ísť na doraz. U nás hráči zaberajú na 89 - 90 percent a už sú najlepší. A to ich uspokojuje.“
V čom je rozdiel v lige teraz a v časoch, keď ste hrávali federálnu súťaž vy?
„V prístupe a motivácii. Dnes sa hráč dostane ľahko do kádra prvej ligy. Voľakedy sa ťažko dostal len na lavičku a nie do základnej zostavy. Viac sme trénovali a bolo menej zranení. Hoci je dnes na vysokom stupni vitaminizácia organizmu, zranení neubúda, naopak. Hráči sa veľmi rýchlo uspokoja. Voľakedy hrať v lige bolo vyznamenaním. Ak by sa niekto uspokojil vtedy, už čakal na príležitosť ďalší. Do reprezentácie sa mohol hráč dostať vtedy, ak hrával štyri-päť rokov stabilne v lige. Dnes odohrá futbalista jeden-dva dobré zápasy, dá dva-tri góly a už mi ho tlačia do reprezentácie. Je dobré, že máme mladú ligu, ale nech je aj náročnejšia. Nech naložia funkcionári na hráčov vyššie nároky, nesmú ich stále iba hladkať. Potom sa dostaneme do situácie, že hoci máme otvorené hranice na prestupy, nikto našich nechce. Koľko hráčov odišlo v zimnom prestupovom termíne do kvalitnej cudziny? Asi dvaja. Česi idú na dračku, Slováci nie. Treba sa nad tým zamyslieť, ako aj nad tým, že na medzinárodnú úroveň u nás nevyrástli ani funkcionári.“
V čom sú v slovenskom športe najväčšie rezervy?
„V podmienkach. Ubúda - a veľmi rapídne - futbalových ihrísk. Je to alarmujúce a nikoho to netrápi!? Na malých ihriskách rozkvitali talenty. Na spomínanom Cypre sa dostal futbal do problémov pre televízne práva. Do hry vstúpil štát s podporou 10 miliónov dolárov. U nás sa peniaze podľa mňa všelikde rozhadzujú, ale do športu ide stále menej a menej a pritom stále chceme byť majstri sveta!“
Vizitka
LADISLAV JURKEMIK, nar. 20. júla 1953 v Jacovciach. Hráčska kariéra: Jacovce, Kablo Topoľčany, Inter Bratislava (1971 - 1980 a1981 - 1983), Dukla B. Bystrica (1980 - 1981), FC St. Gallen (1984 - 1988), FC Chur (1988 - 1992). Trénerská kariéra: FC Chur (1988 - 1992), Sturm Graz (1992 - 1993), Spartak Trnava (1993 - 1994), Kapfenberg (1994 - 1996), R. Sobota (1997 - 1998), MŠK Ružomberok (1998 - 1999), KOBA Senec (1999 - 2000), MŠK Žilina (2000 - 2001), reprezentácia SR (od 15. 1. 2002). Reprezentácia: 57 zápasov, 3 góly, v roku 1972 juniorský majster Európy, hral 23 zápasov. Najväčšie úspechy: majster Európy 1976 v Juhoslávii, bronzový na ME 1980 v Taliansku, účastník MS 1982 v Španielsku.
