Užitočné, ale aj škodlivé organizmy žijú len málokedy trvale na ornej pôde. Zber plodiny, obrábanie pôdy a používanie chemických prípravkov sú príčinami ich migrácie. Väčšina z nich nevyhnutne potrebuje na svoje prežitie plochy s trvalým rastlinným krytom. Napríklad vošky nalietavajú na jar zo vzdialených miest, kde prezimovali, do porastov jednoročných plodín. Aj užitočné druhy sa môžu nerušene rozvíjať len na pôvodných biotopoch, odkiaľ nasledujú škodcov a prenikajú do porastov pestovaných plodín.

Lúky sú ekologicky najdôležitejšou súčasťou poľnohospodárskej krajiny, pretože majú pestré rastlinné druhové zloženie. Najväčším prehreškom je vypaľovanie suchej trávy a iných neobrábaných pozemkov, čím sa naruší prirodzená rovnováha. Úplná obnova takto poškodených plôch trvá pritom veľa rokov.

K druhovej pestrosti možno tiež aktívne prispieť niektorými opatreniami. Na jednej strane je to správny osevný postup, pestovanie zmesí odrôd (ak je to možné), organické hnojenie, presný výsev, únosná miera zaburinenia, neošetrovanie okrajových pásov polí, stálozelený systém pestovania (ovocné sady, mulčovanie, ozelenenie terasových svahov, zachovanie hromád kamenia – rún) a podobne. Na druhej strane je to zachovanie existujúcich zvyšných častí divej prírody (okraje lesov, kroviny, potoky, mokrade) a zároveň vedomé zakladanie i ošetrovanie extenzívnych plôch (stromoradia, malé lesíky), ktoré napodobňujú a nahrádzajú chýbajúcu rozmanitosť krajiny. Všetky tieto postupy majú aj ďalšie pozitívne funkcie, ako je ochrana pred vodnou a veternou eróziou, pred imisiami, a tiež bližší kontakt človeka s prírodou a poľnohospodárstvom.

Ing. STANISLAV BAROK,

ÚKSÚP-OOR