Skorou sejbou predídeme napadnutiu maku chorobami a škodcami.
Tejto plodine sa darí vo všetkých pôdach dobre zásobených živinami. Optimálna kyslosť pôdy je od 6,2 do 6,8 pH, ale rastie aj v kyslejších pôdach. Na prírodné podmienky nie je zvlášť náročný, ale v kukuričnej oblasti ho silne napáda krytonos makovicový, v studených a vlhkých oblastiach zase neskoro a nerovnomerne dozrieva. Nedarí sa mu v ílovitých pôdach s vysokou hladinou spodnej vody. V osevnom postupe ho zaraďujeme napríklad po okopaninách a ďatelinovinách.
Na tvorbu úrody vplýva z minerálnych prvkov najviac fosfor, dôležitý je aj vápnik, horčík a dusík. Pôdu rýľujeme už v jeseni a pred sejbou kvalitne spracujeme do hĺbky asi 5 centimetrov. Semená vysievame do riadkov na vzdialenosť 20 až 25 centimetrov a 5 až 15 milimetrov hlboko (pri hlbšej sejbe vzchádza nerovnomerne). Po sejbe záhon utlačíme doskou. Vzídené rastliny jednotíme na 15 až 20 centimetrov, porast udržiavame nezaburinený.
Skorou sejbou predchádzame napadnutiu rastlín chorobami a škodcami. Klíčne rastliny na ťažkých pôdach trpia spálou, najväčšie škody však spôsobuje helmintosporióza a peronospóra maku (osivo moríme prípravkom Rowral 50 WP). Úrodu poškodzujú aj voška maková, krytonos makovicový, proti ktorým zasahujeme insekticídmi.
V záhradkách môžeme pestovať odrody modrosemenného maku Gerlach a Opál alebo bielosemenný Albín. Plnú zrelosť semien poznáme tak, že keď vysypeme semeno z makovice na dlaň nemení farbu, steny makovíc sú tvrdé, suché a pri mlátení sa ľahko drvia.
RNDr. JÁN PAVLOVKIN, PhD.
FOTO – AUTOR
