FOTO – REUTERS
Norah Jonesová je síce aj tak dvadsaťtriročnou dcérou indického majstra hry na sitar Raviho Shankara – dokonca, ako sa dozvedáme – tou staršou. Najmä je to však teraz veľká hviezda.
Vyhrala od päť do osem grammy, podľa toho, či k tomu chceme prirátať dve ceny pre jej producentov, jednu pre soulového veterána Arifa Mardina a ďalšiu pre autora piesne Don‘t Know Why, jej gitaristu Jesseho Harrisa. Mali by sme ich prirátať, veď album Norah Jonesovej Come Away With Me, je, ako sa hovorí, z jedného kusa, aj keď nie práve svojím štýlom. Keď pred rokom vyšiel, vyrušil ako majstrovské lyrické dielo s prvkami džezu, folku, country a popu, votrel sa do pozornosti nenápadne a hladko a bez toho, aby upadol do podozrenia z eklekticizmu.
Hneď sa začalo hovoriť o novej Joni Mitchellovej, či – kto ju má radšej – o Nine Simone. Hlasovo je zrejme nadaná orgánom, ktorý má najbližšie k Američanke Carole Kingovej. Jej matný klavír nie je práve to, čo inak zvyknú ponúkať ctihodné džezové labely. Šéf jednej z nich Bruce Lundwall vo svojej newyorskej kancelárii padol zo stoličky, keď si vypočul takzvanú demonštračnú nahrávku a okamžite vytiahol zmluvu.
Grammy bol v jej prípade viac než úspešný debut. Nezvíťazila len v kategóriách najlepší nový umelec, pieseň roka, singel roka, najlepší ženský populárny spev, ale aj – to špeciálne nahnevá pánov Springsteena a Eminema – a džezom zaťaženej platni sa to stane raz za štyridsať rokov – aj v najdôležitejšej kategórii album roka.
Norah Jonesovú v jej texaskom rodisku matka – o otcovi nehovorí – toľko kŕmila Billie Hollidayovou, Rayom Charlesom a Arethou Franklinovou, až bola ochotná študovať v Dallase klavír. Potom unikla do New Yorku, tam zostala a uspela. Teraz za sebou zanecháva Brucea Springsteena aj dámy country Dixie Chicks, Eminema.
Come Away With Me už medzitým predalo tri a pol milióna cédečiek. Keby to bolo podľa Norah Jonesovej, stačili by aj dva milióny, lebo potom by nemusela odmietať toľko žiadostí o rozhovory. Tejto činnosti, ktorou získala povesť vzrušujúcej netýkavky, sa bude musieť aj naďalej venovať.
Autor: Jochen Schmidt
