Jednou z uznávaných „dobrôt“ na snowboarde je chytenie dosky rukou jazdca.
FOTO – WWW.BOARDLIFE.SK
„Lyžovanie je zastarané, kým snowboard je parádna zábava,“ odpovedala mi na otázku, prečo tak nebojovala s technikou lyžovania ako pri učení sa na snowboarde, moja desaťročná dcéra po tom, keď niekoľkokrát skončila kruto na zemi. Vždy však vstala, aby opäť zobrala snowboard na plecia, vyšla na kopec, cestou prehodila pár slov s inou rovesníčkou – rovnako bojujúcou. Bola v pohode a spokojná so sebou, čo sa mi u nej málokedy na lyžiach podarilo dosiahnuť.Snowboarding is fun
Teória pomenúva snowboarding ako spúšťanie sa na snowboarde – doske so skĺznicou, na ktorej človek stojí oboma nohami bokom k smeru jazdy. A prax? Pri skoro stokilometrovej rýchlosti striekajú jazdci sneh ako zamrznutú dúhu niekoľko desiatok metrov do vzduchu.
„Inak, diaľka to bola pekelná, a šlo o jeden z najväčších airov v ten deň. Spravil obrí riťák. Oflasalo ho to o zem s následkom zdebilnenia kečky. Hotová tužka. Fúj. Ale predtým tie džampy!“
Nerozumeli ste „snowboardčine“? Nič to. Boardisti, väčšinou mladí ľudia, majú vlastnú reč, milujú hudbu, dobré oblečenie, pijú energetické nápoje, obľubujú najnovšie informačné technológie…
A aj keď to možno navonok tak nepôsobí, sú to veľmi často mimoriadne vyrovnaní ľudia s veľkou dávkou sebadisciplíny. Tá je nevyhnutná. Veď najvyššia rýchlosť na snowboarde sa blíži ku 190 km/h. Extrémni snowboardisti zdolávajú až 65 stupňov strmé svahy a sú kedykoľvek ochotní ísť za hranice predchádzajúcich výkonov. Extrémny snowboarding je totiž predovšetkým neustále hľadanie nových a závratných výšok a pokusov prekonávať už zdolané hranice. Podobne pri skokoch. Triky na nich sú kombináciou nekonečna s hranicou sebakontroly.
Snowboarding je úžasný aj svojou prístupnosťou. Kto chce, odviaže sa na doske veľmi rýchlo. Učenie je nenáročné a umenie ovládania dosky prichádza veľmi rýchlo.
Z enfant terrible legitímny šport
Ešte nedávno ponímali mnohí snowboarding ako enfant terrible rodiny zimných športov. Preč sú však časy, ktoré boli súčasťou imidžu snowboardistov – účesov zo spreja, obrovských overalov, extravagantných čiapok a klobúkov. Zo zábavy, ktorou bol snowboarding pri svojom vzniku, sa postupne stalo vrcholové športové odvetvie s tvrdými profesionálnymi pravidlami.
Hanbu nerobia ani slovenskí profesionáli. Často sa z úžasných fotiek v zahraničných časopisoch z 30-metrovej výšky usmieva alebo čiaru v panenskej prírode svojím snowboardom vyrezal slovenský mladík.
Počet snowboardistov sa neustále zvyšuje. I jeho kredit. V roku 1996 uznal snowboarding Medzinárodný olympijský výbor, a tak sa už v Nagane rozdávali olympijské medaily aj v snowboardových disciplínach. Rozličné firmy, reklamy, ukážky zo svetových podujatí lákajú. Na Slovensku majú zastúpenie všetky významné firmy zaoberajúce sa snowboardingom, pribúdajú centrá a v nich sú stále populárnejšie snowboardové podujatia.
Zlomeniny písali históriu
Snowboarding vymysleli americkí surfisti začiatkom šesťdesiatych rokov, keď mali v zime dlhú chvíľu. Najprv jazdili na doskách a imitáciách surfov. Snežný surf – ohobľovaná doska prichytená k nohám gumeným pásikom – však dlhú históriu nemal. Skateboardisti sa zase snažili jazdiť na snehu na skateboardoch s odmontovanými kolieskami. Povrch dosky potiahli polyetylénovou vrstvou a pokúšali sa spustiť zo svahu. Boardy sa síce šmýkali, horšie to bolo s bezpečnosťou.
Experimentovali aj lyžiari. Vynašli takzvaný snufer (dve lyže spojené do jednej). Na konci snufera bol povraz, ktorým sa udržiavala stabilita. Veľmi blízko k dnešným snowboardom bol winterstick (zimná palička) alebo skiboard. Jeho kladom, a zároveň chybou bol tvrdý plast, z ktorého bol vyrobený. Dovoľoval síce rýchlejšiu jazdu, tej však nebolo prispôsobené viazanie. Výsledkom boli opäť vyvrtnuté členky a polámané nohy.
Sedemdesiate roky a Američan Jake Burton priniesli snowboardingu dnešnú tvár. Burton sa vrátil ku klasike – drevu. Umelina v chlade tvrdne a pre jazdca na snowboarde je flexibilita a pevnosť dosky veľmi dôležitá. Plastový materiál bol potrebný na redukciu trenia, a tak sa Jake Burton rozhodol vypožičať si od lyží nepoddajnú flexibilnú umelinu s názvom P-tex. Vyriešila sa aj ostrosť hrán. Veď aj snowboard sa musí rýchlo zastaviť a lepšie kontrolovať jazdu na zľadovatenom snehu.
No a v roku 1983 Jeff Grell vymyslel viazanie, ktoré obopínalo jazdcovu nohu plastom. Takto mohli jazdci udržiavať kontrolu aj v tvrdom snehu. Vývoj išiel ďalej a postupne začali snowboardisti používať iné materiály – začali sa robiť takzvané capové jadrá (celá „paluba“ je z jedného kusa a vo vnútri je drevené, laminátové či penové jadro) a sendvičové konštrukcie. Najlepšie dosky na snowboarding sa vyrábajú z karbónových a kevralových materiálov.
Padať je správne
Charakteristický pre snowboarding je bočný postoj, pri ktorom sú obidve chodidlá upevnené na jednu dosku. To zabraňuje nezávislému pohybu nôh, čo u začiatočníkov vyvoláva prinajmenšom rozpaky. Mnohí, najmä starší, sú frustrovaní tým, že ustavične strácajú rovnováhu a majú tendenciu vykročiť jednou nohou.
Kým v zjazdovom lyžovaní treba na postupné zlepšovanie veľa hodín tréningu, kondičnej prípravy a drilu, snowboarding ponúka možnosť zlepšovať sa okamžite, od prvého dňa.
Zároveň otvára nové možnosti. Po tom, ako vo väčšej rýchlosti zvládnete slalom na snowboarde, môžete sa začať venovať skokom a akrobatickým prvkom. Človek pri snowboardingu vlastne nikdy neprestane padať. Najprv preto, lebo nevie jazdiť, potom preto, že stále skúša niečo nové.
Snowboarding, najmä ten aktívny, vyžaduje od jazdcov veľa predpokladov. Musia byť silní, aby prekonali fyzikálne sily, ktoré sú niekedy mnohokrát väčšie ako hmotnosť jazdca. Musia trpezlivo znášať krkolomné pády a mať pevné svaly, aby vydržali namáhavé obraty na boarde. Udržať a ovládať snowboard na takmer kolmom svahu si vyžaduje aj odvahu. Rozhodujúca je však chuť a odhodlanie. A potom len jazdiť a vidieť ľudí jazdiť.
Z výstrednosti smerom k prírode
Ešte pred piatimi rokmi milovali snowboardisti pestré odevy. Dnes sa snowboardové farby stlmili a uprednostňujú sa odtiene prírody. Na svahoch víťazia prepracované vetrovky a nohavice.
Pomenovanie pre snowboardové oblečenie „technical outerwear“ vystihuje jeho vlastnosti – nepremokavosť, priepustnosť pár, odolnosť proti vetru, tepelná izolácia, žiadne zlé záhyby, malá váha, ľahká použiteľnosť, rešpektovanie ženskosti a mužnosti, kopec vreciek a sťahovákov, aby vám bundy či gate na svahu pomáhali, a nie prekážali.
Oblečenie si vyberajte podľa toho, či chcete jazdiť iba za pekného počasia a iba na zjazdovkách, alebo sa chcete motať v prašane (púdre), prípadne mimo civilizácie. Oblečenie nesmie brániť v pohybe. Najmä nohavice musia kopírovať prirodzený postoj na snowboarde – prikrčenie.
Snowboarding má vlastný módny rytmus aj vo chvíľach oddychu a pri obliekaní v mestách. Snowboardisti inštinktívne siahajú po širokom strihu nohavíc, polokošieľ, pulóvrov, búnd, čiapok, topánok, rukavíc.
Snowboardové firmy vyrábajú celé oblečenie určené na snowboarding. Špeciálne ponožky, tkané v zohnutom tvare, spodnú bielizeň, ktorá odvádza vodu a udržuje teplo. Rukavice by mali byť oteruvzdorné, lebo v kontakte so snehom je snowboardista v podstate stále. Ak stojíte na mrznúcom vzduchu, prvé, čo pocítite, je, že vám pomaly odmŕzajú prsty na rukách a nohách.
Až 90 percent telesnej teploty strácate cez hlavu. Čiapka je nevyhnutná. Porekadlo starého lesného mužíka je vhodné aj pre snowboardistov: Ak máš studené ruky, daj si čiapku. Čiapka dotvára aj celkový imidž jazdca. Okuliare nesmú brániť vo výhľade. Mali by mať ochranu proti zahmleniu a poškriabaniu skla.
Snowboarding nie je cirkusová atrakcia
Snowboarding bol pred časom exotikou. Stačil jediný šantivec, aby upútal pozornosť na celom svahu. Všetci, ktorí novému športu dávali len malú šancu na prežitie, však šliapli vedľa. Zo zdanlivej zábavy na snehu vzišlo nové športové odvetvie, ktoré zmenilo klasický scenár na svahoch.
Snowboardisti už patria neoddeliteľne k obrazu zimných stredísk. Rozširuje sa sieť pre „Fun People“ a zároveň so zjazdovkami vznikajú Half-Pipes a Funparks, teda trate špeciálne pre snowboardistov. Veľa stredísk má vyhradenú časť zjazdovky pre snowboardistov, ktorí sa tu stretávajú, trénujú triky a učia sa jeden od druhého. Keď si chcete dobre zajazdiť na rampe, choďte do Rakúska. Keď hľadáte prašan a málo ľudí, navštívte Francúzsko. Super sa dá zajazdiť aj v talianskych Dolomitoch.
Podľa aktívnych snowboardistov prenosy z poslednej olympiády dali jasne najavo, že snowboarding je olympijský šport – šport očistený od „nánosov“, aj keď korene boardingovej kultúry a záber tohto športu sú omnoho širšie, ako dokáže poňať olympiáda. Tá však ukázala, že snowboarding nie je „krejzy banana“ púťová reklamná atrakcia, kde vystupujú „mentálne retardovaní snowboardisti so šialenými skokmi“. Snowboarding už nie je disciplína cirkusových manéží, ktorú majú tak rady masmédiá.
Snowboarding už dávno nemožno považovať za extrémny a uletený šport. Je to šport ako každý iný. Rozdiel je v prístupe. Nikto koncepčne netrénuje, nemá svojho trénera, nemá potrebu vyhrávať, nestresuje sa pred pretekmi. Ambíciou je mať zábavu. Pre snowboardistov sú tradiční lyžiari zvláštny „dvojnohý“ druh, ktorý vyhynie. A je v tom kus pravdy. Úspech snowboardov je taký ohromujúci, že je namieste otázka, či čoskoro nevytlačia lyže. Takmer štvrtina lyžiarov je už dnes snowboardistami a väčšina z nich má menej ako 20 rokov.
BARBORA ŽIAČIKOVÁ
Aby sme snowboardistom rozumeli
Tužka – presne nevymedziteľný pojem, charakterizujúci niečo fakt zlé. Ak sa stane tužka, tak si buďte istí, že v danom čase a priestore sa nemohlo stať nič horšie. Medzi tužky bežné na celom svete patria: Tindy, Tailfish, Stiffy, zakopávka Method, Chicken Salad, Roast Beef, Cross Rocket, Rocket Nosegrab, Rocket Tailgrab, Canadian Bacon, Boxovanie pri dopade, Otváranie okien (Rolling Windows) na autách vo vzduchu, Backflip buchohlávka. Napríklad Karate točky je točka točená kopaním nôh a dvíhaním rúk, striedavým vystieraním a krčením sa v pupku. Pri zlých odrazoch sa tým dá zachrániť si život, čo je jediným plusom tejto tužky. Nielen človek je pôvodcom tužiek. Niekedy aj príroda vytvorí tužku, ako napríklad vyfúka všetok prašan odtiaľ, kam ste práve prišli jazdiť, alebo začne pršať na snowpark 400 metrov nad morom.
Držka, riťák – pád z väčších výšok
Grab – „dobrota“, ktorou sa dá bojovať proti tužkám. Grabom sa rozumie chytenie (nie capnutie) dosky (nie viazania) rukou jazdca.
