Milan Kundera pred plagátom svojej hry Jakub a jeho pán, ktorú v Bratislave úspešne inscenovali v Štúdiu L + S.
FOTO - GALLIMARD, ČTK
Potrebuje dnešná doba naozaj Balzaca? „Možno. Možno by bolo pre Čechov užitočné, zaujímavé čítať romány o znovanastoľovaní kapitalizmu v krajine, prečítať si obsiahly, románový cyklus, s mnohými postavami, opismi, napísaný balzacovským perom. Ale nijaký románopisec hodný svojho mena nenapíše taký román. Bolo bysmiešne napísať druhú Ľudskú komédiu. Pretože Dejiny (ľudstva) môžu prejaviť svoj zlý vkus opakovaním, dejiny umenia však opakovania neznášajú.“ Umenie totiž podľa Milana Kunderu nie je na svete preto, aby zachytávalo dejiny, čo sa donekonečna opakujú. „Umenie nie je chórom, ktorý sprevádza pochod Dejín. Je tu, aby vytváralo svoje vlastné dejiny. To, čo jedného dňa zostane z Európy, nebudú jej opakujúce sa dejiny. Tie nepredstavujú nijakú hodnotu. Jediná vec, ktorá tu, možno, ostane, sú dejiny jej umení.“
Úryvky z Intímneho slovníka Milana Kunderu, ktorý uverejnil denník Le Monde, preložili
ZITA ROČKÁROVÁ A MÁRIA KUSÁ
