"Môže byť emotívny, spontánny, občas protirečivý. Nemá žiadneho vodcu, žiadnu platformu, žiadnu ideológiu. Antiamerikanizmus však prestáva byť záležitosťou ľavicových intelektuálov v kaviarňach. V Európe sa stáva politickým mainstreamom," napísal prednedávnom denník Wall Street Journal.
Čo vám prvé napadne, keď počujete slová Spojené štáty americké? Podľa prieskumu verejnej mienky 39 percent ľudí na Slovensku pomyslí na ekonomickú prosperitu, ale takmer tridsiatim percentám sa v hlave vynoria slová nadradenosť, namyslenosť, arogancia, diktatúra či svetový policajt. Pri otázke na západnú Európu nikoho podobné asociácie nenapadajú.
Tento prieskum je z júna minulého roku. Medzitým začal americký prezident George Bush svoje ťaženie proti Iraku a na Slovensku pomaly klesá podpora pre NATO. Objavil sa v takejto forme doteraz neznámy fenomén - antiamerikanizmus.

O žiadnej téme medzinárodnej politiky sa na Slovensku nehovorí tak zanietene, ako o pozícii Ameriky vo svete. Po jedenástom septembri, keď Bush vyhlásil vojnu proti teroristom, v ňom mnohí vidia stelesnenú americkú rozpínavosť a túžbu ovládnuť svet. A plánovaný útok na Irak im túto teóriu len potvrdzuje.
V bratislavskom podchode pod Hodžovým námestím stojí pri stolíku s petičnou akciou za referendum o NATO starší šedovlasý pán s okuliarmi. Okoloidúcich zastaví a presviedča, prečo by mali podpísať petíciu. "Chcete, aby vaši synovia bojovali kvôli krvilačným Američanom niekde v Iraku? Američania chcú len ropu, aby mohli všetko ovládať," rozpráva a šermuje pritom rukami. "Zbrojárske firmy potrebujú vyrábať stále nové zbrane. Ja som bývalý veterán, a hovorím vám, že Američania zavreli všetky slovenské zbrojovky a nezastavia sa, kým nedobyjú celý svet."

Za opaskom atómová bomba
Medzi najväčších odporcov Ameriky patria podľa odborníkov práve starší ľudia. "Ľudia s menším vzdelaním, menej informovaní, tí, čo pociťujú revolúciu v 1989 ako stratu istôt," povedala sociologička Inštitútu pre verejné otázky Oľga Gyarfášová.
"U nich má tento postoj historický rozmer," myslí si historik Dušan Kováč. "Antiamerické názory súvisia s tým, že Amerika bola za komunizmu jednostranne negatívne vykresľovaná - v škole, v tlači aj ostatných médiách. V časopisoch ako Roháč videli ľudia Američana s nohami na stole, v ruke kokakola, za opaskom atómová bomba," povedal Kováč. "To bola symbolická figúra, ktorá sa generáciam vštepovala do vedomia."
Gyarfášová tvrdí, že na Slovensku to súvisí aj s istou sociálnou frustráciou. "Američania sú v ich očiach bohatí a slobodní - a ľudia majú pocit, že ich to ohrozuje."
Po páde komunizmu sa podľa Kováča mnohí snažia meniť názor na Ameriku, ktorý im vtlačil komunizmus, "ale to, čo sa hlboko zaseje, sa pri najmenšom podnete dostáva na povrch". A tým podnetom je politika prezidenta Busha voči Iraku. V skutočnosti však nemusí ísť vždy len o politiku.

Móda
"Američania ani netušia, kde leží Európa. Sú úplne zabednení. Nerozumejú kultúre - Hollywood je ich najlepšou vizitkou. Navyše tam ani nie je sloboda - človek niečo povie a hneď ho umlčia," hovorí nahnevane devätnásťročná Žofia, ktorá študuje elitné bratislavské gymnázium a chystá sa študovať právo. "Ich politika je vždy o tom, dosiahnuť vo svete čo najväčšiu moc. Veď Bush je v područí ropnej lobby."
Antiamerikanizmus sa dnes netýka len ľavicových radikálov či odporcov globalizmu a vôbec nemá len politický rozmer. Nechuť k americkému spôsobu života sa šíri medzi mladými, vzdelanými ľuďmi a študentami. Majú pocit, že Amerika je príliš povrchná, gýčová, bulvárna či nacionalistická.
"Medzi mladými je momentálne módne kritizovať Ameriku. Človek je vtedy "in"," hovorí spisovateľ Michal Hvorecký. "Mladí ľudia majú radi, keď sa veci zjednodušia a vidia v šablonách. Je pre nich veľmi príťažlivé zaujať módny postoj a byť proti."
"Na antiamerikanizme je zaujímavé, že je to niečo iracionálne, dokonca fóbia," tvrdí Gyarfášová. "Niekedy je ťažko povedať, že tí ľudia majú konkrétne niečo proti MacDonaldu či Hollywoodu - prekáža im Amerika ako taká, s jej spôsobom života."
Na druhej strane, aj ľudia, ktorí kritizujú povrchný americký spôsob života, sami z neho veľa používajú - napríklad mobilné telefóny, internet či oblečenie. "Mladí ľudia chcú mať pocit, že sú nekonformní, ale pritom luxus a konformitu potrebujú," dodáva Hvorecký.

Politika
Hoci je v spoločnosti téma Ameriky veľmi citlivá, v slovenskej politike nemá výrazný vplyv. Občas sa náhle objaví, ale vždy len nakrátko - ako pred niekoľkými týždňami, keď slovenský parlament diskutoval o vyslaní chemikov do Iraku. Opozícia vládu obviňovala, že je proamerická a zaťahuje krajinu do zbytočného konfliktu.
Komunistickí poslanci otvorene hovorili o vojnychtivej a nenásytnej Amerike, ktorá si ide do Iraku pre ropné polia. Politológ Grigorij Mesežnikov hovorí, že KSS je typická antiamerická strana. "Takisto obidve národné strany - SNS a PSNS. Neskrývajú odpor k Spojeným štátom, voči ich politike aj voči krajine ako takej."
Podobné názory, hoci v miernejších formuláciach, ukázal aj predseda Smeru Robert Fico. "V poslednom čase je badateľné v rétorike niekoľkých predstaviteľov Smeru, aj predsedu Fica, kritické postoje voči americkej zahraničnej politike. Je to do istej miery prekvapením, pretože v predvolebnom období sa Fico vyjadroval veľmi opatrne."
Akýmsi neoficiálnym vodcom odporu proti vojne v Iraku je ľavicový publicista Eduard Chmelár. Sám však hovorí, že v žiadnom prípade nie je proti Amerike. "Pojem antiamerikanizmus považujem za primitívnu a účelovú nálepku. To, že kritizujeme Bushovu politiku, neznamená, že sme nepriateľmi Spojených štátov," tvrdí Chmelár, ktorý je jedným z iniciátorov referenda o vstupe do NATO.
"Spojené štáty nie sú len George Bush, Pentagon a hamburger. Spojené štáty sú aj Martin Luther King, Ernst Hemingway či Armády spásy. Nič také ako antiamerikanizmus na Slovensku nie je. Fanatických nepriateľov Ameriky tu nenájdete."

Dušan Dušek, spisovateľ
Amerika je najlepšia krajina, v akej som kedy bol. Som výrazne proamerický, odkedy som začal čítať Marka Twaina, Jacka Londona a žuvať americké žuvačky.
Tono Popovič, hudobník
V Spojených štátoch mám rozsiahlu rodinu z matkinej strany. Amerike som povďačný za kultúru, najmä hudobnú, na ktorej som mohol vyrastať. Z tohoto pohľadu ju vnímam pozitívne. Čo sa však týka politických otázok, americkej politike príliš diktuje kapitál.
Laco Teren, výtvarník
Zbožňujem americké umenie a literatúru. Minulý rok som prvýkrát navštívil USA a zamiloval som sa do New Yorku. Obdivujem veľa vecí, ktoré pochádzajú z Ameriky - knihy, jazz, výtvarné umenie..., ale z hamburgera sa nezbláznim. Slovom, nie som si istý, či veci, ktoré si ma získali, sú pre Američanov tie najdôležitejšie v ich sebacítení a loajalite voči svojmu systému.
Ľubomír Višňovský, hokejista
Keď sa skončí sezóna, neviem sa dočkať a hneď priletím domov, za rodičmi do Topoľčian a priateľmi a spoluhráčmi do bratislavského Slovana. V hokejovej NHL sa dajú zarobiť obrovské peniaze, to je pravda, a tiež podstatná motivácia pre hokejistov zo Slovenska, lenže zostať tu žiť navždy - hoci je Kalifornia jedno z najkrajších miest v Amerike - by som nedokázal. Možno, keby som sem prišiel ako 16-ročný.
Tibor Huszár, fotograf
Ja poznám New York, nie Ameriku, a ten mám rád. Veľa som sa tam naučil. Roky som chodil za Kolomanom Sokolom, žil som tam, ale srdce ma ťahalo späť do Európy. Vyznávame iné hodnoty. Ja som Európan.
Milan Lasica, herec
Pozitívny. Neviem, čo by som k tomu viac povedal. Žijú tam ľudia, ktorí kedysi odišli odtiaľto, z Európy, a vytvorili tam Nový svet. Bol by som rád, keby sme sa všetci cítili ako spoluautori.
Peter Justin Topoľský
Vrelý. Totálne. V Amerike žijú veľmi dobrí ľudia, ktorí milujú život, a vôbec nie sú militatní. Teraz sa svet pozerá na Američanov a Ameriku zle, ale niekto toho policajta vo svete robiť musí. Ja som pacifista, nesúhlasím s vojnou, ale zažil som tú hrôzu s dvojičkami. Keď im hrozí niečo také, kto nevidel, nepochopí. V podstate je však tá krajina fantastická.
Henrich Platek, herec, podnikateľ
Mám - nemám rád - takto pre mňa otázka nestojí. V Amerike mi veľmi vyhovoval ich dokonalý systém - právny, hospodársky, je to krajina pravidiel. Chcel som tam žiť, čo sa systému týkalo, ale nemohol a nevedel som to kvôli ľuďom. Práve preto, že sú takí "podľa pravidiel". Prenášajú to aj do súkromia, a to mi nevyhovovalo, nenašiel som tam nikoho mojej krvnej skupiny. Sú to takí počítačoví ľudia systému. No, a napokon, keď tak uvažujem, aj samotná Amerika mi je sympatická každým rokom menej a menej.
Zita Furková, herečka, podnikateľka
Samozrejme, ten najlepší. Aj keď, ja som bola v New Yorku, a to nie je Amerika. V New Yorku som mala hneď pocit, že som sa tam narodila, je to mesto, v ktorom je celý svet, nikto sa tam necíti cudzincom. Ostatnú Ameriku nepoznám.
Pavol Hammel, spevák
Nikdy som k Amerike špeciálne neiklinoval, som európsky typ. USA mi vždy pripomínali bývalý Sovietsky zväz. Bol som síce len v New Yorku a vo Washingtone, ale som presvedčený, že tam žijú rovnakí "burani" ako všade inde na svete, ako aj u nás.
Oskar Rózsa, muzikant
Pre bulvár sa nevyjadrujem.
Peter Pišťánek, spisovateľ:
Som amerikanofil, bol som ním vždy, aj v čase, keď takýto postoj nebol dvakrát bezpečný. Som ním aj dnes - na mojom pozitívnom vzťahu k USA sa nič nezmenilo. Odkedy sa Rusi s Američanmi istým spôsobom dohodli, stal sa zo mňa aj rusofil. V terajšej situácii som, bohužiaľ, aj vojnový štváč, schvaľujem americký zásah proti Iraku aj bez súhlasu OSN, pretože je to jediná cesta ako zlikvidovať Saddámove ohrozovanie okolitého sveta.
Slávka Halčáková, herečka:
Každá kultúra má základ v histórii svojej krajiny a v tomto mi pripadá Amerika zmätená. Akoby nevedela, kam patrí, a preto jej kultúru tvorí najmä šoubiznis. Teda biznis počnúc Disneylandom, cez šialené obchodovanie s absurdnými spomienkovými materiálmi súvisiacimi s pádom dvojičiek, až po obchodovanie v zbrojnom priemysle, ktorým Amerika bojuje za mier. Ak ten mier vydrží a bude bezpečné lietať cez Atlantik, tak odporúčam do pozornosti La Yolu - perlu Pacifiku, nádherné miesto, kde vám nad hlavami lietajú pelikány. O nejaky čas sa zrejme i my budeme môcť tešiť z "amerických pelikánov" slobodne poletujúcimi nad našimi hlavami ako na kultúrny odkaz tejto krajiny.
Ondřej Vetchý, herec:
Kalifornia a západné pobrežie poskytujú šialený pocit zdanlivej slobody, vôbec by som sa nečudoval, keby o pár rokov mali obyvatelia tejto časti Ameriky zabudované vnútrotelové čipy, aby boli ľahšie identifikovateľní. Ale New York - to je naozaj úžasné miesto! Myslím, že na mňa pôsobí porovnateľne silno ako Praha.
Marián Labuda, herec:
Američania, kedysi Európania, žili vo svojej krajine pár storočí, oddelní od nás oceánom a napriek tomu neraz v histórii prišli včas riešiť naše problémy. My tu nemáme ropu a napriek tomu sa americkí synovia (aby sme to porovnali s našou terminológiou) vybrali bojovať a obetovať svoje životy za naše záujmy. Nesmieme na to zabúdať. Podozrievať USA z apriornej ziskuchtivosti je prvoplánové.

Amerika v Európe

V západnej Európe je trend antiamerikanizmu na vzostupe. Zapríčinil to najmä americký prezident Bush svojím plánom zaútočiť na Irak. Proti útoku je celkovo 65 percent obyvateľov krajín Západnej Európy.
Obyvatelia krajín ako Francúzsko, Nemecko či Británia, ktoré boli posledné desaťročia najvernejšími americkými spojencami, začínajú masovo protestovať proti americkému spôsobu vedenia zahraničnej politiky. Najnovším impulzom je síce Irak, ale antiamerikanizmus medzi Nemcami, Britmi či Francúzmi je podľa odborníkov hlbší.
Veľká Británia
Vo Veľkej Británii, ktorá v otázke Iraku stojí po boku Georga Busha, zažíva Tony Blair ťažké chvíle. Pred pár týždňami musel v televíznej debate obhajovať svoj postoj pred skutočne nepríjemným publikom. Občas ho prítomní nazvali "americkým viceprezidentom" a Busha porovnávali so Saddámom Husajnom. Na protivojnovej demonštrácii v Londýne sa 15. februára zúčastnilo asi milión ľudí, najviac za posledné desaťročia.
Na univerzite v Ofxorde študenti nadšene tlieskali prednáške bývalého amerického vojaka Kena OKeefa, keď hovoril, že "Amerika je najkriminálnejšou krajinou na svete." Podľa najnovšieho prieskumu verejnej mienky polovica Britov verí, že za americkým útokom na Irak je ropa.
Nemecko
Nemecko je jedinou krajinou, kde sa anti-amerikanizmus prejavil vo voľbách. Podľa analytikov práve vďaka niektorým výrokom proti Bushovi vyhral voľby sociálny demokrat Gerhard Schröder. "Ľudia cítili, že Schröder hovorí za nich, že prezentuje ich vlastné obavy a strach," povedal John Palmer, riaditeľ think-thanku Centra pre európsku politiku v Bruseli.
Hoci Nemci majú k Američanom tradične sympatie za ochranu počas studenej vojny, zrejme svoje názory obracajú. V ten istý deň ako prebiehali protivojnové demonštrácie po celej Európe - 15. februára - demonštrovalo v uliciach Berlína tiež okolo milióna ľudí. Päťdesiatpäť percent Nemcov si myslí, že Busha ťahajú do Iraku ropné polia.
Francúzsko
Vo Francúzsku je odpor voči Amerike najsilnejší. Z rovnakého prieskumu vyplynulo, že 75 percent Francúzov vidí za útokom na Irak ropu. Vo Francúzsku sa napríklad stala bestsellerom kniha "Veľká lož", ktorej autor - ľavicový novinár Thierry Meyssan, dokazuje, že útok na dvojičky nezosnovala al-Káida, ale jastrabi z americkej administratívy. Za desať dní sa predalo pol milióna výtlačkov. Francúzske denníky v poslednom čase tvrdo napádajú a karikujú Američanov a ich prezidenta.

Ak bude vojna, tak v priamom prenose
Vojna v zálive v roku na začiatku deväťdesiatych rokov preslávila Petra Arnetta, reportéra CNN, ktorý ako jediný zahraničný reportér zostal v Bagdade a planéta mohla prvýkrát v histórii vidieť na obrazovke vojnu v priamom prenose. Jeho reportáže sledovala s otvorenými ústami miliarda divákov.
Teraz sa americké ministerstvo obrany poučené mediálnou katastrofou vo Vietname rozhodlo priviesť priamo do irackého ťaženia viacerých pracovníkov médií. V predchádzajúcich vojenských akciách americkej armády - v Kuvajte, Somálsku či v Afganistane, tak neurobilo.
Desiatky, ba stovky amerických a zahraničných novinárov sa pod americkým dohľadom ocitne v blízkosti frontu, ak nie priamo v prvej línii.
Čitateľ, poslucháč alebo televízny divák musí vidieť rozdiel od predchádzajúcich vojenských operácií. V prípade prvej vojny v Perzskom zálive sa verejnosť o vojne dozvedala z brífingov generála Normana Schwarzkopfa a zo záberov kamier, zaznamenávajúcich z lietadiel zásahy laserom navádzaných rakiet a bômb. V prípadnej druhej vojne proti Iraku pôjde o vojnu takpovediac v priamom prenose, z pohľadu od tankových pásov a krabíc s muníciou.
Americké ministerstvo obrany zabezpečilo vo výcvikovom stredisku Fort Dix (New Jersey) prípravu novinárov, ktorí budú sledovať inváziu z frontovej línie.
Vojenskému výcviku sa podriadili novinári, ktorí rátajú v prípade prepuknutia vojny s vyslaním do Iraku. Plukovník Jay DeFrank novinárom povedal, že čím viac sa naučia počas výcviku, tým menej sa tam budú musieť vojaci o novinárov starať. Tam znamená v Iraku. Z Fort Dixu odchádzajú jednotky do regiónu Blízkeho východu, hlavné slovo v tábore majú členovia námornej pechoty.
Mnohí novinári v mraze, s bojovým prídelom stravy, bez cigariet, bez mobilného telefónu a počítača nevydržia ani 35 minút výcviku. Po piatich nociach a budíčkoch o šiestej ráno sa naučili aspoň naraz povedať - áno. Členovia námornej pechoty nehovoria O.K., ani Yes, sir, ale zborovo a silne nahlas áno.
Pero a zbraň sa spolu veľmi nehodia. Príchod novinárov do tábora Fort Dix je v prvom rade vecou imidžu a komunikácie.
Pentagon ubezpečil, že tentoraz budú môcť pracovníci tlače zaznamenávať a písať o všetkých aspektoch vojny, o dobrých a zlých stránkach, úspešných akciách, chybných zásahoch striel, obetiach civilistov a o odvahe mužov v boji, napísal francúzsky denník Le Figaro.
Americké ministerstvo obrany chce po vyše 50 rokoch do radov bojových jednotiek znova zaradiť pracovníkov médií, podľa príkladu vojnových korešpondentov, akým bol napríklad fotoreportér
Robert Cappa.
Novinári, ktorí sa majú zúčastniť invázie do Iraku, majú mať nenápadné oblečenie, ale nie vojenskú uniformu. Nesmú mať pri sebe zbraň, alkoholické nápoje ani časopisy so sexuálnym obsahom, varoval novinárov inštruktor. Zmyslom vojenského výcviku nebolo z novinárov urobiť vojakov, ale pomôcť im, aby vedeli, ako sa dostať z ťažkostí a mohli si robiť svoju prácu, povedal veliteľ základne generál Christopher Kelly.
(tasr)