je živé striebro a v tomto bode sa nemýlia. Je Bratislavčanka, ale spriatelili sme sa až na Filmovom festivale v Karlových Varoch. Z nášho rozhovoru vypadlo vykanie, odmenou je otvorenosť. Henrieta Mičkovicová.

Aký je tvoj obľubený seriál?
Sex v meste.
Prečo?
Páči sa mi ženský uhol pohľadu na vec. Zistila som, že keď sa rozprávajú o sexe ženy, je to oveľa zaujímavejšie, ako keď sa rozprávajú muži.
Poznáš reči o sexe, ktoré vedú medzi sebou muži?
Kto ich nepozná? Vždy robia ramená a sú strašní preborníci. Ale nikdy to tak nie je.
Ženy nie sú preborníčky?
Nie. Ženy rozoberajú sex z rôznych strán, sú ochotné priznať sa k všelijakým, aj nelichotivým veciam. Sú úprimnejšie, možno preto chlapi tvrdia, že keď sa ženy rozprávajú o sexe, je to oveľa horšie, ako keď sa rozprávajú oni.
Čím si to vysvetľuješ? Myslíš, že je to ješitnosť, alebo... o čo im vlastne ide?
Čím som staršia, tým viac zisťujem, že moja predstava chlapa je úplne odlišná od reality. Ešte z detstva som si dlho uchovávala ilúziu, že sú silní, čestní, úprimní, že všetko zvládnu. Postupom času však zisťujem, že sú rovnako zraniteľní ako my, ženy, že majú svoje veľké slabosti a sú si neistí. Lenže my sme sa s tým naučili žiť už dávno, a oni sa to učia teraz, keď sú konfrontovaní s tým, ako sa zmenila pozícia ženy v spoločnosti.
S čím si u mužov konfrontovaná ty? Ako sa správajú, keď pred sebou vidia príťažlivú, mladú, nezávislú, rozvedenú ženu?
Nedávno som sa dozvedela, že sa ma vraj muži boja. Bola som z toho šokovaná. Keď som sa pýtala, preboha prečo, dostala som odpoveď, že som ako živé striebro. Zazlievajú mi, že som príliš emancipovaná. Nerozumiem, ako nemám byť emancipovaná, keď sa musím starať o svoje dieťa a oboch nás živiť. Nemám inú možnosť, ako byť emancipovanou a brániť si vlastnú pozíciu. Neviem, či je to len "in", keď muži hovoria, že potrebujú vedľa seba rovnocenné partnerky, pretože keď ich majú, tak to nezvládajú. Možno nasledujúca generácia už na tom bude lepšie, pretože vidí odmalička, že matky zastávajú rovnaké postavenie ako otcovia. Nie som však feministka.
Prečo? Niečo ti na feminizme prekáža?
Nie som príslušníčkou žiadnej skupiny, organizácie, politickej strany a ani nemienim byť. Dá sa bez toho pokojne vyžiť. Stádovitosť mi nevyhovuje. Každý človek má nárok nemyslieť si to, čo si myslí nejaká skupina. Ale ak niekto považuje rovnoprávnu ženu za feministku, tak potom som možno "feministkou". Mám rada svoju slobodu, netúžim byť organizovaná ani v nijakej cirkvi. Prosto, načo?
Nie si veriaca?
Som, ale nechodím do kostola. Nemám potrebu svoju vieru deklarovať.
Vedieš k tomu aj syna Dávida?
Hovorím mu, že mu nikto nemôže nič prikazovať. Musí nadobudnúť vlastné skúsenosti a spoznať svet, aby sám zistil, či chce niekam patriť, alebo nie. Čo sa týka mňa, ja už patrím svojmu synovi, a to mi stačí.
Trvá na tom, aby si mu patrila?
Ale nie! Dúfam, že si žiadne majetnícke sklony pestovať nebudeme a že keď prejde cestou svojich prvých sklamaní, tak sa im ubráni. Aj keď uznám, že nemajetnícke spolužitie je v partnerskom vzťahu veľmi ťažké. Dá sa však docieliť, keď ľudia pochopia, že citový vzťah na vysokej mentálnej úrovni je možný. Láska sa nedá vlastniť. Buď ju cítite, alebo nie. Vlastníctvo ubíja.
Robíš pre kampaň proti rakovine prsníkov Avonu. S kým a čím si sa v nej stretla?
Robím pre nich len prvý rok. Keď ma oslovili, považovala som za samozrejmé spolupracovať s nimi, lebo kampaň považujem za veľmi užitočnú. Musíme upozorňovať na tieto veci. Keď je rakovina už naozaj v zlom štádiu a žena prichádza o prsník, dostáva strašnú ranu do svojho sebavedomia. Prestáva sa cítiť ženou a tento pocit začína vplývať na všetky ostatné sféry jej činnosti. Som rada, že tu je niekto, kto ženám pomáha a hovorí im, že všetko je úplne v poriadku, že sú krásne a nie sú osamotené s týmto problémom.
Minule sme v TV oku písali o domácom násilí. Aj to je problém, o ktorom sa v poslednom čase začalo verejne hovoriť a súvisí so ženami. Všimla si si kampaň Piata žena?
Som rada, že konečne niečo také vzniklo, že sa začínajú riešiť veci dlho odkladané a zamlčované. Vo vyspelejších civilizáciách je úplne normálne, že je žena chránená, že sa jej zastanú a v istých veciach je nedotknuteľná. Každého musí šokovať, ako ešte dnes u nás mnohé ženy žijú a čomu všetkému sú vystavené. A mienka, že sa takéto niečo odohráva len v nižších sociálnych vrstvách, je smiešna.
Ženy idú akosi do popredia aj vo filmoch. Teraz premietajú v našich kinách francúzsky film 8 žien s Cathérine Deneuve, Isabelle Huppert, Fanny Ardant... Teba zas obsadil režisér Roman Polák do hry, podľa ktorej je film nakrútený, na Novej scéne. Ktorú z nich si zahráš?
Neurotickú sestru pani domu, ktorú vo filme stvárnila Isabelle Huppert.
To je tá, čo sa z upätej hysterky premení na osudovú krásavicu?
Jasne. Ale tak to je - každá žena je krásna, len si to musí uvedomiť. Všetko je o energii, celé tajomstvo krásy spočíva v tom, že odráža to, čo človek prežíva vnútri. Keby sa ma niekto, napríklad, opýtal, aký typ muža sa mi páči, nevedela by som odpovedať. Záleží od vyžarovania. U žien je to rovnaké, len muži si to veľakrát neuvedomia a prichádzajú o to, keď vidia pred sebou len nejaký objekt a nie kompletnú ľudskú bytosť.
Francúzky nám to predviedli - každá je iná a neodolateľná. Ako to robia?
Užívajú si život!
Nie je to aj tým, že ich muži vedia oceniť?
Tak to ti musím povedať, že som párkrát bola vo Francúzsku a je neuveriteľné, ako oni vedia flirtovať. Traduje sa to o Talianoch, ale to nie je pravda. Hocikedy cez deň, ale hlavne večer - v piatok a v sobotu, keď sa ľudia idú zabávať, Francúzi oslovujú ženy, každú si vyobzerajú, pokrikujú po nich, žartujú a pri tom nie sú vulgárni. Odrazu sa človek začne cítiť akosi neuveriteľne dobre. A úžasné je, ako Francúzky vedia hrať túto hru. Nepripustia predstavu, že len tínedžeri majú nárok na život, práveže aj starší ľudia si môžu užívať život naplno.
A čo Američanky? Ako sa ti páčia tie tvoje - Ally McBeal a Valeria z V.I.P.?
Páči sa mi Ally McBealová. Málokedy ma však postava, ktorú dabujem, naozaj osloví. Je to však normálna práca, ktorá ma živí. Dnešná doba príliš umeniu nepraje, snáď to časom bude lepšie. Nebudem predsa sedieť doma so založenými rukami a čakať na princa na bielom koni. Z toho som už vyrástla. Pracujem, musím dať svojmu synovi vzdelanie, aj ja čosi potrebujem a nie som veľmi skromný typ, takže si na to musím zarábať.
Čo znamená - nie veľmi skromný typ?
Mám rada pekné veci. Čiže som konzumák! (Smiech.)
Zbavila si sa ilúzií. Ideály ti ostali?
Neviem, či som sa úplne zbavila ilúzií. Zakaždým zistím, že ich mám, keď nejakú z nich stratím. A ideály? Bez viery v nich sa nedá žiť. Bez ideálov by predsa nebol pokrok!
Aký je ten tvoj ideál?
Ani neviem... Teším sa, keď svieti slnko. Nie som pesimista, ani skeptik, ani existencialistický typ, hoci som príslušnú literatúru preštudovala a mala som z nej značné depresie - celý svet nemal zmysel. Včera som si kúpila knihu od Raymonda Quenoa Deti z bahna a som zvedavá, čo sa zase dozviem. Každý deň sa s niečím stretnem, kvôli čomu sa oplatí žiť. Keby sme to vopred zabalili, načo by to všetko bolo? Plantať sa nejakých 60 - 70 rokov po tomto svete? Každú chvíľu sa mi niečo zapáči, zaujme ma. V každom období je to niečo iné.
Teraz si v akom?
V zvláštnom. Som zmrznutá, lebo je hrozná zima. Uvidím, čím budem prechádzať na jar. Nechám sa prekvapiť.
Ktorá téma ti je nepríjemná v každom období?
Neznášam nacionalizmus, rasizmus, fašizmus a podobné -izmy. Okamžite ma vytočí do nepríčetnosti, keď ich niekto svojím životným postojom obhajuje, pretože sú proti ľudskosti. Musím sa však ovládať, konfliktami nič nevyriešim, hoci si myslím, že občas, ako sa hovorí pri výchove detí, dobre padnutá rana v pravej chvíli vždy pomôže.
Už si niekomu vylepila?
Áno, keď ma na jednej akcii obťažovai istý pán. Povedala som mu, že môj zadok sa neobchytkáva, a nepochopil to. Vtedy som mu vylepila zaucho. Môžem sa baviť ako chcem, ale dotýkať sa ma nebudú!
Ohradil sa?
Bol prekvapený. Na mužoch ma fascinuje, že akonáhle sa v ich okolí žena uvoľní, zabáva sa, alebo sa extravagantne oblečie, majú pocit, že ich vyzýva. Ale to sú na veľkom omyle! Ja sa, napríklad, zabávam preto, že sa mi chce a oblečiem si trebárs podväzky alebo si dám výstrih, pretože mi to v danom momente robí dobre. A keď to urobím kvôli niekomu, ten dotyčný to určite vie. A čo si myslia ostatní, je mi dosť jedno.
Aj vtedy, keď sú galantní?
Samozrejme, že mi je príjemné, keď svoj záujem muži pretlmočia nejakou inteligentnou formou. Je to zábavné! Mužov predsa potrebujem. Čo by som bez nich robila? Veď je úžasné, keď medzi mužom a ženou prechádzajú feromóny. Koľko je odrazu vo vás energie! A fáza zamilovania - aká je to fantastická záležitosť! Vtedy máte pocit, že prekonáte všetky prekážky. No vo flirtovaní existujú pevné hranice, aj keď jemné a neviditeľné. A ja dám jasne najavo, keď sa mi niečo nepáči, ak niekto nerozumie jednoznačnému odmietnutiu.
Nebojíš sa znovu bezhlavo zamilovať?
Dúfam, že sa zamilujem, a nie raz! Za tú drinu si zasa niečo také aj zaslúžim! (Smiech.)
Ako veľmi máš rada svoju prácu?
Mám ju rada, hoci niekedy frflem. Vôbec si neviem predstaviť, že by som nepracovala. Potrebujem vykonávať nejakú zmysluplnú činnosť a domáce práce pre mňa tou činnosťou nie sú. Samozrejme, že si viem predstaviť aj pol roka voľna, keď by som robila veci, ktoré chcem robiť a nemám na ne čas, ani konto v banke.
Čo by si robila?
Konečne by som sa prihlásila do jazykového kurzu na angličtinu a francúzštinu, začala by som sa učiť hrať na klavíri. Čítala by som si knihy, ktoré, keď si kupujem, tak sa mi moja kamarátka Zuza Fialová smeje, že si ich zbieram do dôchodku, lebo sú veľmi hrubé a je to väčšinou literatúra faktu.
Nudíš sa niekedy?
Mama mi hovorila, že musím stále niečo robiť, aby som mala iskru. Akonáhle sa totiž začneš nudiť, iskra odchádza a zaujímavá si pre ľudí tým, že tú iskru máš. Keď cítim, že by mala na mňa skočiť nuda, tak aspoň upracem byt.
S českým režisérom Vladimírom Michálkom si minulý rok nakrúcala v Tatrách televízny seriál Záchranári. Aká je tvoja postava?
Strašná mrcha! Asi najväčšia, aká sa v seriáli nachádza, ale vôbec mi to neprekáža. Veď som herečka a chcem zahrať dobre všetko, čo mi dajú. Okrem toho, s Vladimírom sa mi veľmi dobre spolupracovalo. Je prístupný, otvorený a dáva hercom slobodu. Všetci sme pri ňom mali pocit, že o nič nejde, že sa vlastne zabávame.
V čom je mrchavá tá mrcha?
Neustále ponižuje svojho chudáka manžela a nakoniec ho zhodí zo skaly. Strihač Jirka Brožek mi potom, čo vyšiel zo strižne, dohováral: "Henrieto, ty přece nejseš taková! To ne, není to možné, viď? Já nevěřím, že něco takového v tobě je! Bylas strašná!" Tak takto dobre som ju zahrala. (Smiech.)

Kto to je
Herečka Henrieta Mičkovicová (35) od skončenia VŠMU hosťovala na Novej scéne v Bratislave a v Trnavskom divadle, kde zarezonovala v Čechovových Troch sestrách v réžii Sone Ferancovej. Účinkovala vo viacerých filmoch a televíznych inscenáciách - Európa moja láska, Vajíčko, Hra o láske a smrti, Pásla kone na betóne, Tábor padlých žien či Casanova. Zahrala si aj vo filmoch zo zahraničnej produkcie - v americkom Povstaní a v talianskej Citadele. Pre televízne obrazovky ozvučila hviezdy ako sú Uma Thurmanová, Julia Ormondová, Juliana Mooreová, Winona Riderová, Kim Basingerová. Jej hlas poznajú diváci televíznych seriálov Ally McBealová, V.I.P. Valery Ironsovej, Moll Flandersová alebo Sudkyňa Amy.

Povedali o nej
Soňa Ferancová, režisérka:
Heňa je moja veľmi dobrá priateľka a mám ju rada pre jej výrazný zmysel pre humor, zmysel pre dekadenciu a vysokú estetiku, čo sa odráža na jej výzore. Pri nej vždy vyzerám, akoby som bola v pracovnom oblečení. Ďakujem jej aj za to, že šetrí moje hlasivky, pretože ma nikdy nepustí k slovu.
Zuzana Fialová, herečka:
Raz sme sa nevideli pol roka. Potom prišla, prečítala si noviny, zapálila cigaretu, vypila kávu, nič nepovedala a odišla. Vtedy som pochopila, že máme silný vzťah. Henrieta zo žartu vyhlasuje, že spolu vlastne žijeme, ale ja mám nejasné tušenie, že to nie je žart. A som tomu rada.
Vladimír Michálek, režisér:
V Záchranároch mala ťažkú úlohu: bola zložito napísaná, akosi prvoplánovo, čo ma neuspokojovalo. Henrieta sa jej zhostila na vyhradenom malom priestore veľmi dobre - vytvorila naozaj zaujímavý charakter. Vďaka nej diel, v ktorom účinkuje, sa mi zdá byť najkompaktejším. Myslím, že je typ herečky, ktorý má všetky predpoklady rozkvitnúť, ak, pravdaže, bude mať materiál, na ktorom môže pracovať.

Autor: TINA ČORNÁ / Foto: MARTIN ČREP