rdom, tak bude vyhovovať aj nám. Keď chce Budapešť hovoriť o nových formách podpory maďarskej menšiny na Slovensku, sme ochotní to riešiť podľa medzištátnej zmluvy na pôde medzivládnej zmiešanej komisie… Toto odvolávanie sa na európske štandardy a zmiešanú komisiu bolo úspešné a vytvorilo rámec aj pre dnešné stretnutie ministrov zahraničných vecí Kukana a Kovácsa. Ani tento úspech by však nemal zatieniť skutočnosť, že časť z toho, čo únia povedala Maďarsku, sa týka aj Slovenska.

Pôvodným zámerom maďarského krajanského zákona bolo, aby sa dal vykladať ako príspevok „k znovuzjednoteniu maďarského národa ponad hranice“. Rada Európy prostredníctvom Benátskej komisie a Európska únia prostredníctvom komisára Verheugena dali Budapešti jasne na vedomie, že norma s takým podtextom nie je akceptovateľná. Nielen z Bratislavy, ale aj z Bruselu zazneli výhrady voči tomu, aby zákon či jeho novela vytvárali politickú alebo právnu väzbu medzi materskou krajinou a maďarskými menšinami. Aby Budapešť poskytovala podporu krajanom v susedných štátoch inak ako po dohode a so súhlasom susedných štátov.

Z Bruselu však zazneli aj výhrady, ktoré Bratislava nevyslovila. Európska únia totiž žiada, aby v jej členských štátoch nebol nikto zvýhodňovaný či znevýhodňovaný pre svoju príslušnosť k národnosti či etnickej skupine. Jediné zvýhodnenie, ktoré je prípustné, sa týka kultúrnej a vzdelávacej oblasti, lebo to pomáha posilňovať národnostnú či etnickú identitu.

Inými slovami, únia nie je len proti tomu, aby maďarský zákon zvýhodňoval zahraničných Maďarov na území susedných štátov, ale aj proti tomu, aby štáty zvýhodňovali svojich krajanov na vlastnom území inak a inde ako v kultúrnej a vzdelávacej oblasti. Čím sa nepriamo vyjadrila aj k zákonu o zahraničných Slovákoch, ktorý poskytuje občanom členských štátov únie s preukazom zahraničného Slováka viac ako občanom únie bez neho. A nielen v kultúrnej a vzdelávacej oblasti.