Slovenské vydanie knihy francúzskeho historika Jeana-Baptistu Durosella Dejiny Európy a Európanov (Fortuna Print, Bratislava 2002, preložili Juraj Bartík, Helena Třísková, Vincent Mucska, Marián Skladaný, Dušan Škvarna a Edita Ivaničková) bolo vhodne načasované, lebo ešte nikdy v dejinách sa toľko nehovorilo, nepísalo, nediskutovalo alebo, s prepáčením, ani netáralo o tomto starom kontinente, ktorý stojí pred najepochálnejším rozhodnutím.
Durosellovo dielo vyšlo roku 1990 v ôsmich európskych jazykoch a za svoju rýchlu popularitu vďačí najmä autorovej koncepcii i spôsobu spracovania: zvládnuť takúto komplikovanú látku neznamenalo len preštudovať si geograficky i klimaticky neobyčajne členité územie, na ktorom sa postupne usídľovali rozličné kmene, ale aplikovať pri práci výsledky archeologického i antropologického výskumu a ďalších vedných odborov vrátane ich dejín.
Duroselle sa totiž rozhodol nezačať svoj výklad histórie Európy prvými písomnými zmienkami či správami o nej (napríklad u gréckeho historika Herodota) ani etymológiou jej názvu, ale pravekom, prvými ľuďmi vôbec, rôznymi základnými objavmi (oheň a pod.), spôsobom života atď.
Autor nepoužíva metódu rýchlikových informácií, ktoré by sa mohli scvrknúť na výpočet dát, faktov, udalostí, ale zastavuje sa pri dôležitom, charakteristickom alebo prelomovom. Takto kráča stáročiami, približuje Európu neolitu, epochu Keltov, Grékov, Rimanov, obdobie kresťanstva, formovanie moderných štátov až po začiatok 21. storočia. (Kapitolu od pádu komunizmu dodnes napísal po Durosellovej smrti roku 1993 jeho priateľ Sergio Romano).
Pôvab Durosellovej knihy spočíva v tom, že zároveň s veľkými dejinami, ktorých školská výučba býva tým najnezáživnejším predmetom, lebo treba memorovať letopočty, dynastie, mená kráľov, panovníkov a hlavne roky vojen, si všíma aj tzv. dejiny malé, teda praktický život, zvyky národov, idey mysliteľov, utópie vedcov, ľudské objavy a vynálezy.
Až závratný pocit sa vás zmocní pri predstave, koľko vynaliezavosti bolo treba, aby sa človek naučil používať a využívať kovy - aby sme ostali len pri najstarších obdobiach. A zároveň ako deprimujúco a spokorňujúco pôsobí autorovo konštatovanie, že „ľudstvo si dodnes kladie otázku, ako súvisí zmyslami nepostihnuteľný svet so životom po smrti“. Aspoň toľko na ilustráciu Durosellovho komplexného vnímania dejín (zaradil sem aj dejiny výtvarných slohov, umení a pod.), v popredí ktorého stojí, samozrejme, problém európskeho zjednotenia. Sleduje vznik tejto idey u rozličných filozofov a politikov, stroskotania i prekážky, utópie i reálne plány, z ktorých ten dnešný vyzerá najrealistickejšie.
Duroselle chcel byť nanajvýš objektívny pokiaľ ide o výber historických faktov, no zavše nezaprel, že je Francúz, a tak mu nevdojak unikli niektoré stredoeurópske súvislosti. Prekladatelia jednotlivých kapitol uvádzajú chýbajúce údaje v zátvorkách. Kniha obsahuje okrem chronologických prehľadov veľa obrazových dokumentov - od archeologických nálezov cez dobové maľby až po najnovšie fotografie.
