
Z tohto domu sa musela M. Stanková pred šiestimi rokmi vysťahovať.
FOTO PRE SME – MILAN TALARČÍK
Prípad matky dvoch detí sa dostal až na Ústavný súd SR, ktorý potvrdil, že Krajský súd v Prešove porušil základné práva M. Stankovej, keď odobril platnosť rozsudku prvostupňového súdu. Podľa nálezu Ústavného súdu to bol zásah do jej práva na ochranu súkromného a rodinného života a obydlia, ktorý sa nezakladal na relevantných a dostatočných dôvodoch.
Nič sa nevyriešilo
„Namietala som, že k porušeniu ústavy došlo aj vo vzťahu k mestu Poprad. V tejto časti mi však Ústavný súd nevyhovel. Údajne mu neprislúcha nahrádzať orgány mesta pri riešení bytových problémov jeho obyvateľov,“ povedala nám M. Stanková.
Rozhodnutie nepovažuje za definitívne, pretože nijako nerieši otázku jej ďalšej existencie. „Trvám na tom, že ma mesto pripravilo o byt. Výsledkom mojej korešpondencie s jeho vedením bola len odpoveď primátora, ktorý síce vyslovil ľútosť nad mojím osudom, ale zároveň zdôraznil, že rozhodnutie mesta bolo a je správne,“ dodala.
Mesto tvrdí, že špekulovala
Toto stanovisko nám tlmočila aj Mária Kubusová, právnička zastupujúca Poprad v súdnom spore. „Pani Stanková bola vysťahovaná bez náhrady, pretože ona vlastne náhradný byt mala. Bývala u svojho syna, ktorý zdedil jednoizbový byt po smrti svojho otca. Navyše, už predtým sa vzdala svojho podielu na trojizbovom byte, v ktorom kedysi bývala so svojím manželom. A keďže v predchádzajúcom období urobila v súvislosti so spomínanými bytmi niekoľko výmenných ťahov, my sme jej konanie považovali za špekuláciu,“ uviedla.
Milada Stanková svoje kroky odvodzuje od konkrétnych zvratov spolužitia s manželom. „Bil mňa aj naše deti, a tak nám nezostalo nič iné, ako sa odsťahovať k môjmu otcovi, o ktorého som sa starala až do jeho smrti,“ načrtla začiatok smutného príbehu. Po otcovom úmrtí podala žiadosť o rozvod, pričom s manželom sa dohodla, že ich pôvodný trojizbový spoločný byt vymenia za jednoizbový v Kežmarku. Manžel sa presťahoval, ale zakrátko sa v ňom obesil. Dedičom sa stal ich dnes 22-ročný syn. Ten musel prichýliť aj svoju mamu s mladšou sestrou, pretože vedenie mesta ich medzičasom deložovalo z bytu otca M. Stankovej, ktorý je v konečnom dôsledku predmetom sporu.
Odišli pod nátlakom
„Bolo to z jej strany špekulatívne správanie, pretože ako spolumajiteľka družstevného bytu, i keď sa ho potom vzdala, nezákonne obývala byt svojho otca,“ tvrdí mestská právnička.
Žena dovolávajúca sa svojich práv má však na vec iný názor. „Keby som vtedy mala prečítaný Občiansky zákonník a poznala zákon o rodine, nebola by som opustila otcov byt bez pridelenia adekvátnej náhrady. Lenže vtedy ku mne prišli ľudia spoločne s policajtom a pod psychickým nátlakom ma prinútili odísť. Keď som sa ich pýtala, kam máme ísť, tak odvetili, že to nie je ich problém. Že som matka, a preto že je mojou povinnosťou postarať sa o deti,“ hovorí Stanková.
Boj pokračuje
Súdy však pracujú pomaly a žiaden z nich jej nový byt nepridelí. Preto si podala žiadosť o bývanie na Mestskom úrade v Poprade. Mesto registruje zhruba tisícku podobných žiadostí, pričom ročne sa vytvára len minimum nových možností. Šanca na získanie strechy nad hlavou je takmer mizivá.
„Každý deň prekonávame traumu zo spomienky na manžela, ktorý skončil svoj život práve v tomto byte. S 19-ročnou dcérou spávame na gauči a syn pri nás na zemi. Keďže bojujeme už šesť rokov, teraz to predsa nevzdáme,“ dodala na záver Stanková.
ROBERT JURIŠ