Budapešť 26.februára (TASR) - Nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung napísal, že kandidátke krajiny so živým záujmom sledujú súčasnú diskusiu o spružnení Paktu stability EÚ. Hospodárski politici v Budapešti, Bratislave, Prahe a Varšave netaja svoje nádeje, že na konci terajšej diskusie o pakte bude najmä uvoľnenie strohého výkladu pravidla o výške deficitu štátneho rozpočtu vo vzťahu k hrubému domácemu produktu (HDP).
Výhrady krajín Vyšehradskej štvorky voči Paktu stability EÚ nemajú nič spoločné s vojnou proti Iraku a s jej potenciálnymi nepriaznivými dôsledkami na svetovú konjunktúru. Pochybnosti sú spojené skôr s osobitnou hospodárskou situáciou tranzitívnych krajín a prekonávaním zaostávania voči vyspelejším členom EÚ. Pre ekonomiky, ktoré sa budú usilovať práve o zrýchlený rast, bude pôsobiť 3-% hranica maximálne prípustného deficitu štátneho rozpočtu pri slabej a nulového deficitu pri normálnej konjunktúre ako "zvieracia kazajka". Podľa bývalého guvernéra maďarskej centrálnej banky Györgya Surányiho pakt bude brzdiť hospodársky rast nových členov a spomaľovať tempo, ktorým budú dobiehať vyspelých členov spoločenstva.
Tieto krajiny nepovažujú Pakt stability EÚ v jestvujúcej forme za vhodný pre nových členov únie. Budú totiž musieť vynakladať obrovské prostriedky na budovanie svojej infraštruktúry a na rozvíjanie zatiaľ slabého sociálneho systému.
Aby zaostalejšie krajiny dostihli vyspelejších členov EÚ, musia rásť rýchlejšie a musia využiť celý svoj rastový potenciál. To však znamená, že pár rokov by mali mať vyšší deficit štátneho rozpočtu i vyššiu mieru inflácie než "starí" členovia spoločenstva. "Zachovanie prísnych predpisov pre výšku deficitu bude brzdiť rast, alebo bude viesť k rastu sociálneho napätia," konštatovala rakúska Bank Austria (BA) vo svojom dokumente o možných dôsledkoch Paktu stability EÚ na nových členov únie v strednej a východnej Európe.
V štúdii banky sa uvádza, že pri tvrdom presadzovaní paktu by sa štátny dlh nových členov za 12 rokov znížil zo súčasných 37 na 14 % hodnoty HDP. Už pri samotnom trvalom deficite 3 % HDP by sa za 12 rokov ich priemerná miera štátneho dlhu zlepšila o 1 %. Z toho vyplýva, že jestvuje priestor na pružný výklad Paktu stability EÚ vo vzťahu k novým členom EÚ bez toho, aby sa ohrozila menová a hospodárska bezpečnosť europriestoru.
Noví členovia EÚ môžu ako-tak vyžiť s 3-% deficitom štátneho rozpočtu v ťažších rokoch, ale to neplatí o nulovom deficite v dobrých konjunkturálnych obdobiach. K tomuto názoru dospel autor štúdie BA Stefan Struckbauer. Zmena v prístupe k novým členom je potrebná aj preto, lebo podmienky Paktu stability EÚ sa nezačnú na ne vzťahovať, až keď vstúpia do Európskej menovej únie (EMÚ), ale hneď, keď sa v roku 2004 stanú členmi EÚ.
Odo dňa vstupu im hrozí nebezpečenstvo, že za "porušenie podmienok" Paktu stability EÚ dostanú obávaný "modrý list" od Európskej komisie (EK). Keďže nebudú členmi EMÚ, za porušenie paktu im síce nehrozia sankcie, ale to neznamená, že budú nejakým spôsobom uchránené aj pred postihom finančných trhov, konštatoval S. Struckbauer.
