ich núti táto spoločnosť,“ hovorí riaditeľ a spolumajiteľ firmy na Horehroní. Jeho firma normálne zamestnáva ľudí a pri našej návšteve najskôr súhlasil s nahrávaním a zverejnením mena, na konci však povedal, že nechce ani, aby sa zverejnilo meno firmy.
Podľa neho zamestnávatelia, ktorí vyplácajú minimálnu mzdu a neoficiálne niečo pridajú zamestnancom bokom, iba hľadajú východisko z núdze. „Vôbec nie je pravda, že u nás je lacná pracovná sila. A je neseriózne, že nemáme rovnaké podmienky s firmami, ktoré tiež zamestnávajú ľudí, ale štát im dáva výhody. Myslím tým tie akože vlajkové lode priemyslu. Nám menším nikto nedá žiadne výhody. Keď zamestnávateľ pocíti, že je to nespravodlivé, tak sa podľa toho správa. Je to len cesta prežitia.“
Podobne sme pochodili aj u ďalších zamestnávateľov - aj keď sa boli ochotní pozhovárať, napokon nechceli, aby sa ich názor v novinách odcitoval.
František Bruckmayer z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení síce nevylučuje, že sa zamestnanci ocitajú v situácii, keď majú podľa ústnej dohody dostávať viac, ako majú stanovené zmluvne, ale tvrdí, že o žiadnych konkrétnych prípadoch nevie. „Oficiálne sa o tom nedá vedieť, lebo o tom môže vedieť len zamestnávateľ a zamestnanec. A ak to zamestnanec prijíma, tak pristupuje na istú hru zamestnávateľa. Vždy je to hra dvoch. Mne je jasné, že zamestnanci často nemajú inú možnosť pracovať, a to je dôvod, prečo sa neohlásia a nepovedia to.“
(rf)
