Turkménsky prezident Saparmurad Nijazov žije na plný plyn. Buduje si paláce, mení kalendár, likviduje svojich nepriateľov. Z Turkmenistanu sa zatiaľ stala izolovaná krajina plná ustráchaných obyvateľov. FOTO – TASR/AP
ní samozvaného „Turkmenbašiho – Otca Turkménska“ tak pribudlo ďalšie.
Turkménsko si za posledné roky s Nijazovovom užíva riadne šoky. „Každá turkménska rodina bude mať čoskoro vlastný dom a auto,“ vyhlásil krátko po nástupe na prezidentský stolec v roku 1991. Keď mu lekári pre srdcové problémy zakázali fajčiť, s cigaretami museli prestať aj všetci ministri. Politické strany postavil mimo zákona. Verným rozdáva mercedesy. Kontroluje prístup na internet a veriť je dovolené len v neho a Alaha.
Nijazovovi sa nedá uprieť, že je ambiciózny – chce, aby ho poslúchala aj príroda. Posunul pubertu až do 25 rokov a stredný vek do 85. Premenoval názvy mesiacov a dní v týždni.
Podarilo sa mu oživiť totalitný spoločenský poriadok, ktorý stredoázijské republiky pochovali s rozpadom sovietskej ríše. Na rozdiel od slávnych čias Stalina a Mao-ce-tunga je v tom vládca fliačiku púšte a piatich miliónov vystrašených občanov bez mocných spojencov.
Krajina blázna zvaného Turkmenbaši, ale nie je zanedbateľná. Pod vrstvou piesku ležia zásoby ropy a plynu za milióny dolárov. Na povrchu zatiaľ živoria jej skutoční vlastníci, Turkméni s priemerným príjmom podľa BBC 30-tisíc korún ročne.
Amerických staviteľov nového kaspického ropovodu do Európy, ktorý sa má ťahať pozdĺž pradávnej hodvábnej cesty, iste lákajú aj turkménske ložiská. Zatiaľ slúži zisk z nerastného bohatstva najmä na výstavbu gigantických otáčavých sôch a pozlátených palácov „otca“ krajiny.
Domáci odporcovia Nijazovovho režimu sa koncom minulého roku odhodlali k činu a pokúsili sa ho zastreliť. Turkmenbaši prežil a ešte pritvrdil.
Režim, ktorý v Turkmenistane nastolil Saparmurat Nijazov, nie je o nič menej šialený než ten iracký či severokórejský, píše informačná webová stránka organizácie Člověk v tísni. Tento človek má všetky predpoklady na to, aby ohrozil celý výbušný stredoázijský región.
V Turkmenistane vyrastá vyhladovaná nevzdelaná generácia, ktorá si pamätá len úpadok štátnej moci, neporiadok a vyčíňanie mafií. Hovorí sa o blízkych vzťahoch turkménskej vlády k afganským talibom, korupcii v bezpečnostných zložkách a rozoštvaných kmeňových vodcoch. Vytvára sa ideálne podhubie na občiansku vojnu, ktorá by ľahko preskočila cez horľavé ropné pláne na susedné krajiny a jej odozvy by pocítil celý svet.
ZUZANA OČENÁŠOVÁ
