j Európy, lebo sa podobá skôr na Lukašenka a Miloševiča.
Nenáhodná Mečiarova podobnosť s týmito dvoma diktátormi nás v očiach Západu neúprosne posúvala na východ a na Balkán. Hovorí sa tomu imidž, po slovensky predstava, hoci Mečiar tvrdil, že je to predsudok.
Slovenský imidž vždy trpel nedostatkom politikov, ktorí by sa mohli podobať niekomu zo Západu. Dzurindu si síce na chvíľu mýlili s D‘Alemom, ale len kvôli fúzom, o Čarnogurskom však nikto nepovedal, že je ako Kohl, Schustera by ani náhodou neprirovnali ku Klestilovi a hľadať podobnosť Migaša s kýmkoľvek v Európe by sa sotva kto opovážil.
Ale prichádzajú nové tváre a hneď je všetko inak.
Tento týždeň Michael Frank Slovensku opäť chladnokrvne porozumel a našiel nečakané podobnosti v politikoch na Západe. Žiaľ, naše víťazstvo je Pyrrhovo. Napísal totiž o hrozbe budúcej koalície slovenského Haidera so slovenským Berlusconim, rozumej Fica s Ruskom. To je imidž!
Táto predstava má všetky predpoklady na to, aby sa ujala a márne budú Fico s Ruskom tvrdiť, že je to predsudok. Bolo len otázkou času, kedy si niekto zo západného odstupu všimne, že Fico je pravicový populista, ktorý ako keby Haiderovi z oka vypadol. A Ruskova podobnosť s Berlusconim je taká očividná, že ju nevyvráti ani ten Talian.
Ak by taká zvláštna koalícia po voľbách na Slovensku naozaj vznikla, v očiach Západu nás neúprosne posunie do temného kúta strednej Európy, kde sa kedysi zrodil fašizmus. Takýto imidž majú totiž práve Haider a Berlusconi. A ničoho sa Európa nebojí viac než vlastných temných kútov.
