Ak sa povie ,,talianska kuchyňa“, takmer každý sa cíti byť na ňu odborníkom. Tí praví odborníci vám však vysvetlia, že la cucina italiana nie sú len špagety, pizza, syry či zmrzlina. Táto kuchyňa je aj v súčasnosti rozdelená podľa jednotlivých regiónov a to, čo nájdete na severe, dolu na Sicílii vôbec nejedávajú. Kým na severe Talianska sa chová hovädzí dobytok a namiesto olivového oleja tu používajú maslo, olivový olej je typický pre juh krajiny. Taliani na severe jedia chlieb a polentu, na juhu sa konzumujú hlavne cestoviny. Spoločným rysom talianskej kuchyne je však vysoká kvalita používaných surovín a dobré jedlo je tu už stovky rokov súčasťou tradičného spôsobu života.
Už starovekí Rimania boli milovníkmi dobrého jedla, hoci často jedli a pili viac, než bolo zdravé. Desaťročia a storočia cizelovali aj taliansku kuchyňu a postupne sa pre ňu stala charakteristická jednoduchosť. Taliani na-miesto toho, aby prácne pripravovali omáčky, radšej dávajú prednosť pokrmom, v ktorých vynikne priro-dzená chuť použitých surovín.
Nie je to však len jedlo, ktoré robí taliansku kuchyňu takou nezameniteľnou. O čo lepšie sa strúha, krája, varí, keď sú po ruke aj dokonalí pomocníci. Taliansky dizajnéri sú majstrami v ich vymýšľaní a gazdinky, sa len môžu tešiť, akú praktickú a estetickú pomôcku pre nich vymyslia.
Ale vráťme sa predsa len k jedlu, ktoré urobilo taliansku kuchyňu známou na celom svete. I keď sa presne nevie, kedy dostala pizza svoju terajšiu podobu, už na starých freskách z Pompejí sa našli dôkazy, že toto jedlo tu bolo známe. Vraj už starí Vikingovia si obkladali placky z cesta zeleninou a mäsom, predsa len typická súčasť pizze - paradajková omáčka a rajčiny, mohli byť použité až po objavení Ameriky. A zásluha na ich použití zrejme patrí vynaliezavým talianskym kuchárom. Pizza bola najprv kysnutým koláčom z cesta pokvapkaným olejom, na ktorý sa sypal rozdrvený cesnak. Neskôr pribudol syr, známa neapolská mozzarela, a keď sa k nej pridali paradajky, šunku či huby, bolo to už skoro ono.
Aj pizza má však svoje historické medzníky. V roku 1899 sa zrodila známa margherita. Pri letných slávnostiach kráľovnej Margaréty Savojskej ju vymyslel jeden z kuchárov a svoj zámer - dať na ňu obloženie vo farbe talianskej trikolóry, dosiahol použitím červených rajčín, bielej mozzarelly a zelených lístkov bazalky.
Ak by ste hádali, kto je veľmocou vo výrobe syrov, bolo by to zasa Taliansko Údajne sa ich tam vyrába viac ako vo Francúzsku. Syry rozdelené do štyroch skupín na tvrdé, mäkké, polomäkké a čerstvé jedia Taliani po hlavnom jedle, často sa podávajú s ovocím. Na konzumáciu sú vhodné v rôznom štádiu zrelosti a skoro všetky ich možno jesť bez prílohy či používať na varenie. Taliani majú takmer na každý spôsob prípravy jedla či prílohy špeciálny druh syra.
Ak existuje výrobok, ktorý vystihuje podstatu talianskej kuchyne, potom sú to cestoviny. Dajú sa ľahko pripraviť, sú výživné a vyrábajú sa v nekonečnom množstve tvarov a veľkostí. V Taliansku sú cestoviny základom každého obeda či teplej večere, ale nikdy sa nepodávajú samotné. Hoci Číňania tvrdia, že to boli práve oni, ktorí ako prví objavila umenie prípravy rezancov a cestoviny do Talianska priviezol Marco Polo, Taliani považujú cestoviny za svoj vynález. Niektorí historici uvádzajú, že cestoviny jedli už Rimania a Gréci. Podnebie v Taliansku je ideálne na pestovanie obilia na výrobu tvrdej durumovej múky, takže teórie historikov môžu byť pravdivé. Popularitu si cestoviny získali v 14. storočí, vtedy ich v talianskych pekárňach začali predávať ako alternatívu k chlebu. Na juhu krajiny sa stali tradičným jedlom a v chudobných vrstvách tvorili základnú zložku potravy. Na sever Talianska prenikli cestoviny až v 19. storočí a odvtedy sa stali neodmysliteľnou súčasťou talianskej kuchyne. Za dlhé obdobie obľúbenosti cestovín sa na ich prípravu vymysleli špeciálne hrnce, sitá, strúhadlá na parmezán, veľké taniere a príbory a misy na ich servírovanie. Talianske jedlá si teda môžete dokonale vychutnať. Pri príprave i konzumácii. Varte i jedzte ich teda podľa tradičného ,,per la gola“ - pre pôžitok. (run)
