Kuala Lumpur 24. februára (TASR) - Prezidenti a králi viac než 100 štátov sa zišli dnes v malajzijskej metropole Kuala Lumpur, aby ukázali, že Hnutie nezúčastnených krajín (NAM) - tvoriace dve tretiny členstva OSN - nechce vojnu v Iraku, no žiada od Bagdadu odzbrojenie.
Malajzijský premiér Mohamad Mahathir, hostiteľ summitu NAM, ktorý sa koná každé tri roky, udal tón ostrým odsúdením vojny a kritikou podľa vlastných slov pokrytectva Západu a vojnových štváčov.
V súlade s návrhom deklarácie, ktorú majú schváliť 116 lídri zastupujúci tri miliardy ľudí na svete, sa Mahathir pridal ku globálnej výzve na to, aby Irak splnil rezolúcie OSN. Dodal však, že odzbrojovať musia všetci.
"Žiadnej jedinej krajine by nemalo byť dovolené kontrolovať svet a už vôbec nie rozhodovať, akú akciu podniknúť a kedy," vyhlásil malajzijský premiér s výzvou na reformu OSN s cieľom zabezpečiť odzbrojenie sveta.
"Vojna musí byť postavená mimo zákona... Vojna je primitívna," vyhlásil Mahathir na otvorení dvojdňového summitu s tým, že vojna nič nevyrieši. Ako dodal, musí vzniknúť nový svetový poriadok, v ktorom budú moc spravodlivo zdieľať všetci.
Juhoafrický prezident Thabo Mbeki nadviazal na tému, keď zdôraznil potrebu dodržiavania medzinárodných dohovorov zo strany všetkých krajín, veľkých i malých. Podčiarkol tiež želanie NAM, aby najvyšším svetovým arbitrom medzinárodných kríz boli Spojené národy, nie Spojené štáty.
Potrebu toho, aby Irak odzbrojoval a spolupracoval, vyzdvihlo aj posolstvo generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana, ktoré prečítali na summite.
Počas vrcholnej schôdzky prijali za členov NAM dve ďalšie krajiny, čím sa počet členov združenia zvýšil na 116.
Irackého ministra zahraničných vecí Nádžího Sabríha postoj rozvojového sveta pod vedením Mahathira potešil. "To je výborné, viac než výborné. Preukazuje to svedomie ľudí nezúčastnených krajín," uviedol minister, ktorý podporil výzvu na mier a využil príležitosť na kritiku USA.
Väčšina rozvojových krajín žiada viac času pre inšpektorov OSN. Názor štátov združených v NAM je dôležitý, pretože šesť z nich - Angola, Guinea, Sýria, Pakistan, Chile a Kamerun - je v súčasnosti členmi BR OSN. Sedem hlasov proti by znamenalo neprijatie rezolúcie.
Mahathir prišiel s radikálnym návrhom, aby na zbrane vo svete dohliadala výlučne OSN. "Svet žije v strachu. Bojíme sa lietať, bojíme sa určitých krajín, bradatých ázijských mužov," vyhlásil a dodal, že medzinárodná agentúra podriadená Valnému zhromaždeniu OSN by mala kontrolovať vojenské výdavky všetkých štátov.
Zhoda v otázke Iraku kontrastuje s rozpormi okolo ďalšieho člena NAM - Severnej Kórey a jej jadrového programu. Pchjongjang presvedčil delegátov k ďalšiemu ústupku v tom, že ju nebudú kritizovať za odstúpenie od Zmluvy o nešírení nukleárnych zbraní (NPT).
Nový návrh deklarácie o jadrovej kríze obsahuje miernejšie vyjadrenia a vypúšťa všetky zmienky o dôležitosti severokórejského členstva v NPT, od ktorej KĽDR odstúpila v januári s tým, že sa musí brániť proti nepriateľstvu USA.
