Dubaj 23. februára (TASR) - Ahmad Rizkalláh odhaduje, že počas 23 rokov sťal svojím ostrým mečom viac ako 300 ľudí, žije však bez výčitiek svedomia alebo strachu z prenasledovania.
Tento muž nie je zločincom, ale skúseným katom v Saudskej Arábii, konzervatívnom moslimskom kráľovstve, o ktorom organizácia Amnesty International (AI) tvrdí, že v ňom v rozmedzí rokov 1989 až 2002 zaznamenali viac ako 1409 popráv. AI ďalej varuje, že skutočný počet popráv sťatím môže byť oveľa vyšší.
Pre Rizkalláha je to práca, v ktorej si verí. Ostrosť meča a fyzická sila sú najdôležitejšie veci, atribúty, ktoré robia dobrého kata, uviedol nedávno v rozhovore pre saudskoarabský magazín al- Madžallá. "Dobrý kat musí mať tiež odvahu, aby túto prácu robil a dôverovať si," uviedol pre magazín.
V Saudskej Arábii, kde je zákonom kráľovstva wahhábizmus, najprísnejšia sekta sunnitského islamu, sú ľudia popravovaní za odpadlíctvo, čarodejníctvo, cudzoložstvo, lúpež na cestách a drogové trestné činy, ako aj za vraždu.
Trestom za menšie zločiny - ako napr. krádež - je amputácia končatín, čo je postup, ktorý odcudzujú organizácie na ochranu ľudských práv. Podľa AI obkolesujú trest smrti v Saudskej Arábii strach a tajnostkárstvo. Tým, ktorí čelia trestu smrti, dajú iba zriedka vopred vedieť dátum popravy a väzni ani niekedy nevedia, že boli odsúdení.
Nedávna správa OSN o súdnom systéme Saudskej Arábie tvrdí, že tam neexistuje žiadny systém verejných obhajcov, čo znamená, že mnoho zadržaných nemá pred súdom dostatočné právne zastúpenie.
Počas svojej nedávnej návštevy kráľovstva sa Param Cumaraswamy, Malajzijčan, ktorý správu OSN zostavil, stretol so štyrmi Britmi obvinenými z bombových atentátov v roku 2000, jeden z nich je momentálne v cele smrti.
Saudská Arábia dáva tento prípad do súvislosti s ilegálnym pašovaním alkoholu. Podľa prísnych islamských zákonov je konzumácia alkoholu v kráľovstve zakázaná. Diplomatické zdroje zase spájajú bombové útoky, ktorých cieľom boli obyvatelia Západu, s islamskými extrémistami.
Cumaraswamy v správe uvádza, že saudskoarabské úrady odmietli štyrom Britom adekvátne právne zastupovanie a žiadny z nich nevedel, kedy sa dostanú k súdu. "Najmenej jeden z nich si do dnešného dňa nebol istý, či bol odsúdený," napísal pre OSN Cumaraswamy.
Prvým varovaním väzňov o hroziacej poprave je, keď ich odvedú z ich ciel v putách počas piatka - v deň, keď sa zvyčajne popravy uskutočňujú po týždennej modlitbe. Rizkalláh nemá pred popravou problémy so spánkom a vždy sa pokúša získať od rodiny obete odpustenie pre zločinca.
"Pred popravou čakám a dám rodine obete šancu odpustiť mužovi, ktorý bude popravený. Pristúpim k rodine obete a pýtam sa ich, či odpustia alebo žiadajú tzv. krvavé peniaze, finančné kompenzácie za stratu člena rodiny od rodiny zločinca. Niekedy sa to stane doslova v poslednej minúte pred popravou."
Islamské právo dovoľuje rodine obete udeliť milosť zločincovi výmenou za dija - krvavé peniaze. Ich množstvo je predmetom súhlasu oboch strán.
Rizkalláh pre magazín al-Madžallá hovorí, že ľudia tlieskajú a smejú sa, keď je zločincovi udelená milosť: "Výjavy radosti sú neopísateľné." Ak tomu tak nie je, musí byť popravený.
Viac ako polovica popravených v Saudskej Arábii v posledných desiatich rokoch boli robotníci zo zahraničia z chudobných ázijských krajín. Práve tým podľa AI najviac hrozia falošné obvinenia a nespravodlivé súdy.
Počas svojej kariéry Rizkalláh popravil 70 žien. "Tunajší ľudia majú dojem, že ženy sú jemné a slabé. Avšak v momente popravy veľa mužov odpadne. Keď sa dozvedia, že im bolo odpustené, niektorí sú doslova paralyzovaní. Niektorí sa zbláznia. Ale ženy, tie majú vo všeobecnosti nervy zo železa," uviedol pre časopis. "V skutočnosti väčšina žien, ktoré som popravoval, bola silná a pokojná. V ťažkých situáciách sú oveľa silnejšie ako muži," poznamenáva.
Hoci sú popravy v Saudskej Arábii faktom, život pre kata tam nie je jednoduchý. "Ľudia sa na mňa pozerajú, ako by som bol z inej planéty. Nechcú sa so mnou stretávať. Niekedy, keď som v skupinke ľudí a niekto, kto ma nepozná, si ku mne prisadne a až potom zistí, kto som, cíti sa nesvoj a pokúša sa nájsť ospravedlnenia, aby mohol odísť," zúfa si Rizkalláh.
Napriek tomu, že nič neľutuje, nechce, aby jeho dvaja synovia 21-ročný Abdalláh a 17-ročný Chamis kráčali v jeho šľapajach. "Chcem, aby išli do školy a robili niečo iné," dodáva nakoniec.
