. Prázdninový čas určený deťom využili tvorcovia na to, aby si najmenší užili, ale až v zime. Zlatý chlieb pripravujú k vianočnému vysielaniu, dokonca k tomu hlavnému - na Štedrý deň.
Eva Leimbergerová, pyšná Ľubka a zároveň pôvabná konzervatoristka z Brna, je už prijatá na pražské DAMU. Jej rozprávková mama Kamila Magálová jej predpovedá skvelú budúcnosť. Sama však tvrdí, že robiť rozprávku je ťažšie kvôli detskému divákovi. "Je vnímavejší. Okamžite uhádne, čo je falošné," hovorí Magálová, ktorá tu má svoju premiéru v sedliackom odeve.
Osamelá chudobná vdova (Kamila Magálová) má krásnu dcéru (Eva Leimbergerová). Dve ženy by mohli k bohatsvu najlepšie prísť dobrým vydajom, lenže dcéra ženíchov preberá, až kým si ju neodvedie rozprávkový Mamon (Jozef Fila) - kráľ Zlatej krajiny. V novom svete, kde je aj ten krajec chleba zo zlata, príde bez sobáša a bez mamy na to, že jej krása je len tovarom. Ako každá rozprávka, aj táto končí šťastne. Ľubka zmúdrie a po troch rokoch (krása ešte neodišla) sa vráti domov a vyberie si kováčsky poctivý chlieb pod strechou mladého Jakuba (Marko Igonda).
Morálka nado všetko
Scenárista Jozef Lenhart, dlhoročný rozhlasový autor, obťažkal vo svojom televíznom scenáristickom debute starú ľudovú rozprávku o ďalšie motívy. Mierne ju "aktualizoval" - po Mamonovej replike, že spolu idú "tam, kam každý večer odchádza slnko" Ľubka len híka: "Na západ? Ľudia hovorili, že je tam všetko!" Ľudové porekadlá, ktorými sa text scenára priam hemží, prácu českého režiséra Jána Zemana neuľahčujú. S jemným nadhľadom a túžbou aspoň trochu zmierniť príval moralít typu "Lepšie doma krajec chleba, ako v cudzine krava celá" sa pokúša režírovať aj domáce zvieratká. Kohút, somár, sliepky, psy (Hamlet Kamily Magálovej a štábny Karol) majú vynahradiť detskému divákovi zábavu na takmer školskej hodine mravouky. "Snažil som sa tam zakomponovať humor aspoň v maličkostiach. Napríklad, aby bozku zabránil somárik, ale dramaturgia v tom zabránila mne. Snažíme sa tam srandu prepašovať aspoň poza chrbát," hovorí režisér Zeman.
Aká nátura, taká kultúra
"Je to naša slovenská nátura," vysvetľuje vážnosť rozprávky dramaturgička Dana Garguláková. "Sme tragickejší, temnejší ako Česi. Aj v rozprávkach psychologizujeme. Oni majú nadhľad, ale možno práve preto sa nám navzájom páči naša tvorba. Nám chýba ich vtip, im naša vážnosť. Nemáme komických autorov, ktorí vedia urobiť šou, ťažko natočíme ľahkú komédiu. Je to nátura."
Ako sa im páči
Na prirodzenú otázku, aké rozprávky sa páčia samotným tvorcom a účinkujúcim, všetci vymenovali klasický český reperoár: Tři oříšky pro Popelku, Pyšná princezná, Princezná so zlatou hviezdou na čele...
*Jozef Fila, košický Jánošík z Na skle maľované, ktorý účinkuje aj vo viacerých prešovských alternáciách bratislavských predstavení Beatles či Pokrvní bratia, pridáva aj český kreslený film Kremienok a Chocholúšik (Křemínek a Vochomurka).
*Keď má hlavná predstaviteľka dcéry Ľubky Eva Leimbergerová čas, rozprávkou vraj nepohrdne ani dnes a nejakú si prečíta. "Skôr už však scenáre k rozprávkam. Nedávno som túto, v ktorej hrám, vyrozprávala svojmu malému synovcovi." Hoci má Eva obľúbených rozprávok viac, má aj neobľúbenú. "Andersenovu Snehovú kráľovnú. Vždy som sa pri nej bála, zvierala ma úzkosť."
*Kamila Magálová si z detstva pamätá najmä Rozprávku o troch prasiatkach. V čase jej detstva vraj žiadne sci-fi rozprávkam nehrozilo, "nie ako teraz deťom - chudiatkam." Podľa Kamily Magálovej musí byť rozprávka o láske, poetike, tak ako v tej o princeznej so zlatou hviezdou na čele. "Tú si dodnes rada pozriem." Herečka sa priznala, že svojej dcére rozprávky veľa nerozprávala, "bola som veľmi zaneprázdnená. Ale s vnučkou rozprávkové knižky spolu prezeráme a komentujeme."
Autor: Tina Čorná Foto: Mária Vaňová
