Nemocnica v Krompachoch sa v posledných týždňoch stala predmetom záujmu polície, rómskych organizácií, lekárov, ministerstva zdravotníctva a množstva slovenských i zahraničných médií. V správe Telo a duša, ktorú vydali dve mimovládne organizácie zaoberajúce sa ľudskými právami, ju niekoľko rómskych žien označilo za pracovisko, kde im pod nátlakom alebo bez informovania urobili sterilizáciu. Okrem toho im údajne častejšie robia cisársky rez a zdravotnícky personál ich diskriminuje. Vedenie nemocnice trvá na tom, že tieto informácie sú nepravdivé a rómske ženy boli k výpovediam zmanipulované. FOTO PRE SME – JOZEF PETRUŠKA
Doma i v zahraničí spôsobila rozruch správa, že na Slovensku lekári sterilizujú rómske ženy bez toho, aby vedeli, aký zákrok podstupujú a že podpis žien na žiadosti je vynútený. Správa Telo a Duša: Porušovanie reprodukčných práv rómskych žien na Slovensku, ktorú na základe výpovedí rómskych žien napísali Centrum pre reprodukčné práva v New Yorku a Poradňa pre ľudské a občianske práva v Košiciach slovenských lekárov tiež obviňuje, že najmä u Rómok nepoužívajú moderné medicínske postupy. O správe sme sa zhovárali s hlavným odborníkom ministerstva zdravotníctva na gynekológiu a pôrodníctvo, prednostom II. gynekologicko-pôrodníckej kliniky Lekárskej Fakulty UK v Bratislave profesorom KAROLOM HOLOMÁŇOM. Z poverenia ministra zdravotníctva a Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti minulý týždeň situáciu na východnom Slovensku prešetroval.
Hlavný odborník ministerstva na gynekológiu Karol Holomáň. FOTO SME – PAVOL MAJER
Vrátili ste sa z kontroly v nemocnici v Krompachoch. Aká je tam atmosféra?
„Krompachy sme si vybrali preto, lebo boli v správe Telo a Duša často spomínané. Okrem toho tam už prebehlo policajné vyšetrovanie. Atmosféru by som charakterizoval ako smutnú – došlo k poškodeniu dobrého mena nemocnice a dehonestácii práce zdravotníckeho personálu. Podľa môjho názoru neopodstatnenej.“
Čo ste zistili?
„Zistili sme, že všetky sterilizácie, ktoré boli vykonané u rómskych žien, boli vykonané lege artis, teda podľa zákona. Skontrolovali sme dokumentáciu od roku 1999 do roku 2002, lebo tohto obdobia sa týkali údaje v správe. Za tieto roky tam bolo 1569 pôrodov, z toho 801 u rómskych žien. Teda viac ako 50 percent. Sterilizácia bola vykonaná u 93 žien, z toho 28 rómskych. Percento sterilizácií u rómskych žien je teda nižšie ako u nerómskych. Prvý záver teda je: Nie je pravda, že lekári preferovali sterilizáciu rómskych žien.“
Správa hovorí, že viac Rómok rodí cisárskym rezom preto, aby sa mohla zároveň urobiť sterilizácia, alebo aby si lekár ušetril prácu. Čo ste zistili vy?
„To je náš druhý hlavný záver: Nie je to pravda. V nemocnici sa urobilo 214 cisárskych rezov, teda priemerne 13,6 percenta pôrodov bolo ukončených cisárskym rezom, čo je mierne pod celoslovenským priemerom. Z rómskych rodičiek porodilo cisárskym 75, teda 9,3 percenta z celkového počtu pôrodov Rómok. Nerómske ženy porodili cisárskym v 18 percentách prípadov. Teda dvojnásobne častejšie ako Rómky.“
Je pre lekára naozaj jednoduchšie urobiť cisársky rez?
„Cisársky rez je operácia a musí mať svoju indikáciu. Podľa mňa to nie je pre lekára jednoduchšie, najmä keď ide o druhý pôrod cisárskym rezom. Je to technicky náročné a spojené s komplikáciami. Zdôrazňujem tiež, že u nás neexistuje iný dôvod na vykonanie cisárskeho rezu ako medicínsky. Na rozdiel napríklad od USA, kde ho možno vykonať aj na prianie rodičky.“
V správe autorky uvádzali, že na východnom Slovensku sa u rómskych žien robí cisársky rez vertikálne, čo je veľmi zastaraný spôsob.
„Toto tvrdenie je absolútne nepravdivé a podľa mňa najlepšie dokazuje, že autorky nemali základné medicínske poznatky. Uviedli, že ‘pri väčšine cisárskych rezov sa otvára brušná dutina v hornom abdomene‘. Teda, že rez ide od pupka hore. Toto nie je možné ani teoreticky. Potvrdí to aj každý študent medicíny. Pri cisárskom reze sa otvára brušná dutina dvomi spôsobmi – rezom od pupka dole (toto zrejme mali autorky správy na mysli) alebo horizontálnym rezom. Pri cisárskom reze je však najdôležitejšie, akým spôsobom sa otvára maternica. Dnes sa to robí výlučne horizontálnym rezom v tej časti, ktorá je najmenej prekrvená. Klasický korporálny cisársky rez sa robil možno pred päťdesiatimi rokmi, a nepoužíva sa.“
Správa tiež kritizovala fakt, že na Slovensku sa po dvoch cisárskych rezoch navrhuje ženám sterilizácia, čo je podľa najnovších medicínskych poznatkov tiež zastarané.
„Slovenský sterilizačný zákon patrí medzi najreštriktívnejšie v Európe. Sterilizáciu je možné urobiť len z medicínskych dôvodov, alebo ak má žena tri žijúce deti. Nie je pravda, čo tvrdia autorky, že do 35 rokov musí mať žena štyri deti. Je pravda, že dva pôrody cisárskym rezom sú jednou z medicínskych indikácií – žena potom môže požiadať o sterilizáciu. Z vlastnej skúsenosti však viem, že to nie je vždy tak, nie každá sa tak rozhodne a samozrejme, že to rešpektujeme. Každá žena, ktorá chce sterilizáciu, musí o ňu požiadať a prerokuje to komisia. Ak ide o akútny cisársky rez, komisia to prerokuje potom. Každá však musí mať vo svojej dokumentácii súhlas zaevidovaný.“
Bolo to tak aj v prípadoch v Krompachoch?
„Áno. Kontroloval som ich, a v každom jednom bol podpis pacientky. Či bol pravý, alebo nie, to musia posúdiť iné orgány.“
Hlavnou námietkou správy však bolo, že ženy neboli informované a súhlas bol vynútený pred akútnym cisárskym rezom.
„Vyhláška nestanovuje, aký dlhý čas pred zákrokom musí žena požiadať o sterilizáciu. Ideálne by bolo, keby sa dala dodržať lehota minimálne 72 hodín. Ale v prípade akútnej operácie sa to nedá vždy.“
Koľko percent je akútnych?
„Okolo 40 percent. Zdôrazňujem však, že pacientky nenútime, len ich informujeme. Veď ony nemusia vedieť nič o nejakej vyhláške. Ak má žena zúženú panvu, každé ďalšie tehotenstvo sa skončí zase len cisárskym rezom, a preto má právo vedieť, aké sú riziká a aké možnosti. Samozrejme, že by o tom mala byť informovaná počas prenatálnej poradne. A tu je ďalší problém.“
Chodia rómske ženy do poradne?
„Nechal som si spraviť štatistiku v Krompachoch aj v Spišskej Novej Vsi. Len 25 percent Rómok príde do poradne toľkokrát, že sa to dá považovať za dostatočné. 25 percent nepríde ani raz. Zvyšných 50 percent príde len párkrát. Tým, že nechodia do poradne, je tiež ťažké ich informovať o iných možnostiach regulácie počatia, čo tiež správa našim lekárom vyčítala – že rómske ženy neinformujú o ich reprodukčných právach. Je to najmä pre nezáujem z ich strany. Navyše, za posledných desať rokov sa správanie rómskych rodičiek veľmi zmenilo – v Krompachoch napríklad utieklo v prvých 24 hodinách po pôrode od detí až 33 percent rómskych rodičiek. Predtým sa to nestávalo tak často.“
Prečo sa robia sterilizácie hneď po pôrode cisárskym rezom, a nie až po čase, keď by bolo dosť času na rozmýšľanie a informovaný súhlas?
„Hlavný dôvod je snaha predísť ďalšej celkovej anestézii pacientky. Okrem toho, dnes sa sterilizácia vykonáva väčšinou laparoskopicky, a po dvoch operáciách – cisárskych rezoch – je riziko rôznych zrastov a technických komplikácií.“
Dá sa po sterilizácii obnoviť plodnosť?
„Dá sa, ale je to pomerne zložité a je potrebná asistovaná reprodukcia.“
V správe sa spomína aj obdobie komunizmu, keď sa za sterilizácie platilo a naznačujú, že lekári majú ešte „staré myslenie“ – že vlastne sterilizáciu podporuje aj štát.
„Za socializmu sa naozaj platilo ženám, ktoré boli zo sociálne slabších vrstiev – neboli to len Rómky. Peniaze dával národný výbor. Bol to na tú dobu nevídaný zdroj príjmov. Niekedy ženy dostali až 20 000 korún, čo bolo vtedy veľa peňazí. Mali sme aj také raritné prípady, že niektoré ženy sa chceli dať sterilizovať aj viackrát, skúšali viaceré nemocnice. Pravdou tiež je, že v minulosti nás veľa rómskych žien žiadalo, aby záznam o sterilizácii nebol uvedený v prepúšťacej správe. Báli sa, že ich manžel alebo druh nebude chcieť. Je známe, že v rómskej komunite ženu, ktorá nemôže mať deti, považujú za menejcennú. Z toho možno pramenia aj tieto dnešné problémy.“
Správa zdôrazňuje, že na východnom Slovensku sa v nemocniciach systematicky diskriminuje a segreguje istá skupina ľudí. Rómky majú osobitnú jedáleň, osobitnú operačku, pôrodnú sálu. Zistili ste niečo také?
„Krompachy sú malá nemocnica prvého typu, a ani teoreticky to nemôže byť pravda. Majú len jednu jedáleň, jednu pôrodnú sálu, jednu pooperačnú izbu. Skontroloval som tiež, ako prebieha ambulancia. Pacientky volajú podľa poradia, nie podľa toho, či sú biele alebo čierne. Pokiaľ ide o starostlivosť – pri deväťdesiatich percentách pôrodov Rómok bol primár alebo najskúsenejší gynekológ s atestáciou II. stupňa. Nie preto, že by očakával nejakú odmenu, ale preto, že išlo o technicky najnáročnejšie operácie. Tvrdiť, že nechávame operovať Rómky neskúsenými lekármi, aby sa na nich učili, nie je pravda.“
Hovoríte o presných číslach týkajúcich sa rómskych a nerómskych pacientok. Označovať ľudí na základe rasovej a etnickej príslušnosti je porušením ľudských práv. Ako je možné, že nemocnice vedú takúto evidenciu?
„Máte absolútnu pravdu, že by sa to nemalo. Osobne s tým nesúhlasím, ale pokiaľ chceme urobiť serióznu analýzu zdravotnej starostlivosti, musí sa to tak robiť. Ako potom budeme vedieť povedať, koľko bolo cisárskych rezov u pacientok, ktoré sa o seba starajú, chodia do poradne a podobne, ak ich nebudeme označovať? Ako máme dokázať, napríklad pri takýchto obvineniach, aká je skutočnosť?“
Správa Telo a Duša kritizovala tiež neochotu nemocníc dať pacientkam a ich zástupcom s plnou mocou nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie. Prečo je u nás prístup k zdravotnej dokumentácii taký zložitý?
„Sú na to naozaj prísne predpisy. Nikto iný ako pacient nemôže nahliadnuť do dokumentácie, je presne stanovené, kto môže dať súhlas, aby do nej nahliadol niekto iný. Aj v týchto prípadoch niektoré Rómky nedali súhlas, aby vyšetrovateľ nahliadol do ich dokumentácie.“
Je takýto postup bežný aj inde vo svete?
„Áno, a napríklad aj v Amerike. Čudujem sa skôr, ako si tieto organizácie dovolili zverejniť plné mená žien, ktoré boli sterilizované. Z toho by mohli byť aj súdne spory.“
Čo bude výsledkom vašej kontroly?
„Ku všetkým prípadom budem robiť znalecké posudky. Predložím tiež správu ministrovi a do marca má Slovenská gynekologicko-pôrodnícka spoločnosť podať návrh na nový sterilizačný zákon, ktorý zohľadní aj novozistené skutočnosti. Budem napríklad presadzovať, aby sa vyžadoval informovaný súhlas, teda čas na rozmyslenie minimálne 72 hodín. Budeme tiež asi trochu zdržanliví pri povoľovaní sterilizácií po druhom cisárskom reze, najmä u mladých žien. Je na zváženie, či spraviť devätnásť – dvadsaťročnej žene sterilizáciu. Nehovorím to pod dojmom tejto správy, ale iných skutočností. Poznám tragické prípady, keď mladá žena podstúpila sterilizáciu po druhom cisárskom reze, a potom prišla pri nehode o deti. Zvažujeme tiež, či nevyžadovať súhlas otca. Hoci všeobecne už dnes pacientkam, pokiaľ je na to čas, odporúčame, aby sa poradila s manželom.“
Každá zo zainteresovaných strán už podala, alebo zvažuje podanie na súd. Neobávate sa teda, že súdne spory dokážu pochybenie lekárov?
„Každý môže hovoriť len sám za seba. Pokiaľ sa dodržal zákon, nikto sa nemusí obávať. A pri svojej kontrole som porušenie zákona nezistil.“
A porušenie lekárskej etiky?
„Som presvedčený, že ani to nie. Ale každý prípad je taký komplexný, vyžaduje si také dôkladné poznanie, že odpovedať jednou vetou sa snáď ani nedá.“
