Jozef Smolek zostal sedieť na stoličke asistenta trénerky Natálie Hejkovej (prechádza sa v pozadí). FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Manažér ružomberských basketbalistiek Jozef Smolek dal klubu v stredu večer výpoveď, trénerka Natália Hejková povedala, že do konca sezóny v tíme dvojnásobných slovenských euroligových víťaziek fyzicky zostane, ale nevie, či bude družstvo aj koučovať. Niektoré basketbalistky sa vyjadrili – odídeme, aj keď postúpime do play off. Skvelá Češka Michaela Pavlíčková je už preč. Dvanásťročná éra súčasného veľkého Ružomberka je takmer na konci.Načo tajiť, od leta 2002 sa vlečúci prípad finančnej mizérie basketbalistiek Ružomberka už lezie na nervy. Najviac prirodzene deptá Natáliu Hejkovú, Jozefa Smoleka a hráčky. Basketbalistky prestali veriť akýmkoľvek sľubom, po poslednom víťaznom euroligovom stretnutí proti Schiu odchádzali do kabín skleslé, do mikrofónov hovorili zlomenými hlasmi. Nezmohli sa na tradičné poďakovanie fanúšikom, hoci šípili, že je to zrejme ich posledné vystúpenie v najprestížnejšej kontinentálnej súťaži na domácej pôde, ba možno úplne záverečné v liptovskom tíme.
Švajčiarske kontá?
Chaotická a bezvýchodisková situácia začala otravovať aj športovú verejnosť. V množstve internetových ohlasov, ktoré nám od augustového medializovania problému prišli, síce stále prevládajú názory „zachráňte Ružomberok“, ale pribúdajú názory „treba ho zrušiť.“
Druhá skupina jedným dychom nachádza aj vinníka – Jozef Smolek, a nezriedka mu do tohto nelichotivého batoha pribalí Natáliu Hejkovú a kapitánku družstva Ivetu Bielikovú. Dozvedeli sme sa aj takú absurditu, že táto trojica vlastní kontá vo švajčiarskych bankách. Začnime teda v širších súvislostiach odtiaľto.
Smolek (narodený 24. augusta 1953 v Ružomberku) pôsobí v ružomberskom ženskom basketbale od polovice sedemdesiatych rokov. Klub postavil na nohy evidentne on. Dal dohromady tím schopných ľudí i kolektív výborných basketbalistiek. Snaženie prinieslo mestu dva tituly klubových kontinentálnych majsteriek, tri tretie a dve štvrté miesta v Eurolige. Na Slovensku je to klubová jednotka všetkých čias, na kontinente patrí Ružomberčankám v dlhodobom rebríčku druhá priečka za francúzskym Bourges. Stojí to za to? V tomto prípade ide len a len o peňažnú cifru.
Názory, že štyridsať miliónov korún na sezónu (klub toľko nikdy nemal, ide len o výhľadový plán, ktorý uvádzame na inom mieste) je pre ženské basketbalové družstvo neúnosne veľa, nie sú výnimočné. V basketbalovej Európe nie je však zvykom zverejňovať sumy.
Principiálny basketbal
Tu je potrebné krátke zastavenie. Žiaden basketbalový klub nášho kontinentu (ani mužský) nie je priamo ziskový z návštev alebo predaja suvenírov. Medzinárodná basketbalová federácia (FIBA) striktne dodržiava princíp voľného pohybu pracovných síl, ktorý vyvolal známy súdny prípad belgického futbalistu Bosmana. Iné športy (najmä futbal, ale i hokej, hádzaná, volejbal, vodné pólo) našli štrbiny, aby pri prestupe po vypršaní zmluvy dostal bývalý klub odstupné. V basketbale to neplatí.
Základ príjmu je reklama
Basketbalové kluby žijú z reklamy, alebo fungujú zo sponzorských príspevkov. Ružomberčanky mali so Severoslovenskými celulózkami a papierňami, a.s., (SCP) vždy výlučne reklamnú zmluvu (nikdy nie sponzorskú). Dievčatá robili firme viac než dobré meno, teda si svoje peniaze de facto na veľmi vysokej úrovni odrobili.
SCP priznali v tohtoročnom augustovom stanovisku, že za šesť rokov dali na ženský basketbal v meste 150 miliónov korún, čiže 25 miliónov na rok. Pravdou zostáva, že žiadna fabrika nie je povinná podporovať šport. Za to patrí papierňam vďaka.
Kameň úrazu je v spôsobe platenia. Smolek pracoval vždy najskôr s prísľubom (nie krytými peniazmi s podpisom na papieri), potom urobil dlh a začal zháňať peniaze. Splátkový kalendár neexistoval, z fabriky prichádzali prostriedky v rôznych časových úsekoch a v rôznych výškach. Manažér priznal, že začal „leštiť“ vo fabrike kľučky, žobrať, prosiť a postupne splácať. Ak by to nerobil, Ružomberok by nikdy nehral Európsku ligu!
Vraj vykrytý rozpočet
Jeden zo spolumajiteľov SCP, vtedajší prezident basketbalového klubu Milan Fiľo na tlačovej besede v Bratislave pred sezónou 2001/2002 povedal, že družstvo má na 99 percent vykrytý rozpočet a rád by z neho mal ženskobasketbalový Real Madrid. Na súťažný ročník 2001/2002 mal slovenský majster 26,9 milióna Sk. Od začiatku kalendárneho roku 2002 dostali basketbalistky postupne 14 miliónov (vrátane napríklad cesty fanúšikov na Final Four!) a skončili v Eurolige štvrté. Sezóna sa skončila začiatkom mája.
Približne o dva týždne (v máji) podpísali mesto a SCP, a. s., rámcovú zmluvu, v ktorej sa fabrika zaväzuje podporiť ženský basketbal pätnástimi miliónmi. Smolek začal s nimi počítať. Z Ružomberka neodišla do Španielska trénerka Hejková (odmietla dvadsaťnásobne vyšší plat ako u nás), prišla Kováčová, zostala Bieliková, Pavlíčková, Veselová, Číkošová.
Kolotoč sľubov
V auguste sa zrazu manažér dozvedel, že nedostanú nič, lebo SCP peniaze ešte len avizované v rámcovej zmluve vyplatili už dávnejšie predtým (tých 14 miliónov postupne od začiatku vlaňajška do začiatku mája na základe reklamných zmlúv medzi klubom a SCP, a. s.). Klub bol zrazu na rozpadnutie.
Hráčky zostali preto, že Ružomberok trénuje žena so svetovým menom a Smolekovi sa podarilo zohnať prostriedky na úvod Európskej ligy, ktorá sa hrá v základnej časti od októbra 2002 do konca februára 2003 (prihlášku do nej jemu osobne i trénerke Hejkovej odobril primátor). Odvtedy je to kolotoč sľubov a ich neplnenia.
Manažér spomenul, že neraz spoločne s N. Hejkovou a inými ochotnými ľuďmi vybavili ďalších možných prispievateľov. Napríklad jednu banku za päť miliónov. Smolek a trénerka stále nevedia pochopiť, prečo z kontraktov vždy zišlo.
Smolek nikdy nebol vlastníkom
Tu je podstatné druhé krátke zastavenie. Smolek bol vždy výkonným pracovníkom, hoci na šéfskom poste. Nikdy nebol vlastníkom, spoluvlastníkom, členom správnych rád rozdeľujúcich financie s rozhodujúcim slovom. Prestupy vždy konzultoval s riadiacimi pracovníkmi SCP. Peňažné transakcie klubu týždenne kontroloval jeden z riaditeľov fabriky. Do klubu prišlo viacero finančných kontrol. Vždy síce odhalili dlhy, ale nikdy nie nezákonné praktiky.
Manažér berie priemerný plat, ktorý nevidel vyše roka. Býva s rodinou v dvaapolizbovom byte, s manželkou si kúpili škodovku. Čoho má požehnane, sú dlhy.
„Pred Vianocami som zohnal významného sponzora, ktorý by spolu s prostriedkami mesta vytiahol družstvo z dlhov a predložil viacročnú perspektívu. Túto sezónu sme odohrali v krízovom modeli s rozpočtom 22 miliónov. Keďže sme nemali pred jej začiatkom ani halier, v podstate taký je aj dlh za sezónu. Keďže aj o tejto zmluve sa iba hovorí, a zatiaľ nič nekoná, nie som viac schopný urobiť. Abdikoval som. Kolegovia ma požiadali, aby som v rámci plynutia výpovednej lehoty pomáhal v technických a organizačných veciach. Neodmietol som,“ povedal Jozef Smolek.
Inžinier a právnička
Ružomberčan Smolek vyštudoval na Textilnej fakulte Vysokej školy technickej v Liberci odbor spracovateľských technológií. S touto špecializáciou a s rečovou výbavou (ovláda nemčinu a angličtinu) by spokojne a určite lepšie vyžil.
Vlohy Natálie Hejkovej (narodená 7. apríla 1954 v Žiline) pre trénerstvo objavil tiež Smolek. Čerstvá absolventka Právnickej fakulty Karlovej univerzity prišla do Liptova zakončiť aktívnu basketbalovú kariéru (v rokoch 1972 – 1979 hrala za VŠ Praha). V roku 1987 ju manažér na rok prehovoril, aby koučovala tím, ktorý práve vypadol do národnej ligy. Ružomberok postúpil, potom bol šiesty, tretí, a od roku 1991 je už iba majster.
Výnimočná žena robila v poslednom období tiež vyjednávačku, bola hovorcom, šoférovala auto so zverenkami krížom-krážom Európou. Predstavitelia SCP sa po vydaní nie presného augustového stanoviska nedostupne „zakopali“ cez viacero ochranných línií (napríklad tlačový odbor) v kanceláriách.
Aj tretia „so švajčiarskym kontom“ Iveta Bieliková je podľa nás vzorom obetavosti. Rodáčka z Ludrovej neďaleko Ružomberka (nar. 17. augusta 1966) je v prvom tíme od roku 1983, s Hejkovou boli ešte spoluhráčky. V liptovskom tíme pôsobí dvadsiatu sezónu. Rozohrávačka svetovej triedy, basketbalistka All Stars vo Final Four 1996 a ME 1997 má dvojizbový byt a Opel Corsu. Viaceré lukratívne ponuky z Brazílie a euroligových družstiev odmietla.
Kľúčová položka – platy hráčkam
Najväčšou položkou v rozpočtoch klubov sú platy hráčok. Od sezóny 1996/1997 sa začali o euroligové basketbalistky starať osobní manažéri, agentúry a agenti. Hráčky podpisujú zmluvy takmer zásadne na sezónu, nanajvýš na dve. Postupom času trhové zákonitosti utvorili „cenník“ v dolároch, ktorý musí každý manažér rešpektovať.
O platoch basketbalistiek sa vie iba v náznakoch. Poľská pivotka Gdyne (214 cm) Malgorzata Dydeková nám v rámci minuloročného Final Four vo francúzskom Lievine na otázku, prečo prestúpila z talianskeho Coma, odpovedala: „Doma je doma. Ale predovšetkým, Gdynia ma výborne zaplatila. Dáva mi na sezónu 220-tisíc dolárov.“ Poliaci potom priznali, že neskorší euroligový finalista má rozpočet v prepočte na naše koruny 70 miliónov. Približne polovicu z neho hradí olympijský výbor v rámci starostlivosti o reprezentáciu.
Miestne noviny v Lievine písali, že domáci Valenciennes Olympic (víťaz posledného Final Four) pracuje s rozpočtom 76 miliónov, s tým, že kľúčové hráčky prvej pätorky platia sólo sponzori.
Slávne časy a krízy
Ružomberský rozpočet ani v najslávnejších rokoch 1999, 2000, keď slovenský klub na 90 percent s našimi basketbalistkami (z legionárok hrali iba Sviščovová a Marenčíková) neprekročil 35 miliónov korún. Liptovský tím prežil viacero kríz. Predposlednú práve v najslávnejšom období hneď po euroligovom víťazstve 2000 doma v Ružomberku.
Chýrny klub sotva naškriabal peniaze na autobus k premiérovi a prezidentovi. Od mája do júna postupne odišli za výnosnejším Kuklová, Hiráková, Godályová, Kováčová, Marenčíková, Sviščovová, Žirková, Janoštinová, Frniaková. Natálii Hejkovej zostali tri hráčky – Bieliková, Číkošová, Lásková.
Ružomberok nechcel, ale musel siahnuť vo väčšej miere po legionárkach. Práve exodus 2000 jasne ukazuje, ako macošsky sa k nášmu športu stavajú ľudia, ktorí mu môžu pomôcť. Pravda, otázkou je, či si kompetentní ľudia želajú, aby na Slovensku pôsobil euroligový klub v ženskom basketbale. V tomto smere sa rovnako môžeme zamýšľať, či sú pre Slovensko životne nevyhnutné mestské galérie, divadlá, knižnice, ktoré tiež „iba“ obohacujú dušu, ale nič nevynášajú.
Kategorizácia basketbalistiek Agentúry vyžadujú tieto sumy v čistej hodnote. O réžiu hráčok (ubytovanie, auto, telefóny, televízory, faxy) sa stará klub.
Ružomberok mal v prvom víťaznom roku Euroligy jednu basketbalistku v II. kategórii, jednu v tretej, dve vo štvrtej, ostatné z desaťčlenného kádra v šiestej, hráčky do pätnástky širšej nominácie brali od 3– do 5-tisíc korún. V tejto sezóne mala byť jedna v tretej kategórii, tri vo štvrtej, jedna v piatej. Ostatné mali dostávať výplaty v korunách od 1700 do 20 000.
Jozef Smolek vo svojom výhľadovom rozpočte, ktorý pripravil pre reklamného partnera z SCP i jeho podnikového spoločníka rakúsky Neusiedler vyrátal, že ak chce hrať Ružomberok na úrovni možného postupu do play off Európskej ligy a vyššie, potrebuje:
Jednu hráčku druhej kategórie, jednu tretej, tri štvrtej, potom po desiatu odstupňovane 30 -, 20 - , 15-, 10-, 8-tisíc. Ostatné do kádra pätnástich by sa mali pohybovať na úrovni 500 dolárov za mesiac.
v dolároch (za 10-mesačnú sezónu)
I. 120 000 – 180 000
II. 95 000 – 120 000
III. 70 000 – 95 000
IV. 45 000 – 70 000
V. 25 000 – 45 000
VI. 10 000 – 25 000
Maďarský Gysevorsi Šopron má osemdesiat sponzorov
V súvislosti so situáciou v ružomberskom basketbalovom klube sme oslovili euroligové družstvá v porovnateľných krajinách – Brno, Šopron a Gdynia – dvoma rovnakými otázkami. Gdynia neodpovedala.
1. S akým rozpočtom pracuje váš klub v sezóne 2002/2003?
2. Akým spôsobom je klub financovaný? Koľko máte sponzorov, reklamných partnerov, prispievateľov? Sú títo podporovatelia basketbalu prípadne daňovo zvýhodňovaní?
Jiří Hamza, manažér Gambrinusu JME Brno
1. „Pohybujeme sa niekde v strede euroligového poľa.“
2. „Pätnásť. Ide nám o dlhodobú kvalitu a istotu. Myslím si, že nemáme takého silného sponzora, akými sú SCP, a. s., čo môže byť aj výhoda. Ak niekto vypadne, tak sa nič strašné nestane. Sponzor nemá žiadne daňové výhody, myslím si, že je to ako u vás.“
Zoltán Török, výkonný riaditeľ Gysevorsi Euroleasing Šopron
1. „S najväčším v maďarskom ženskom basketbale (u našich južných susedov je približne päť klubov s ambíciou hrať Euroligu, okrem Šopronu v nej pravidelne hrá Pécs – pozn. red.)“
2. Osemdesiat sponzorov, GYSEV (železnice) sa podieľa šestnástimi percentami, Orsi (hydinárska firma) a Euroleasing dvanástimi, mesto Šopron desiatimi. Ostatní sú prispievatelia na rôznej úrovni. Nemáme daňové zvýhodnenia, klub odvádza ešte miestnu a komunálnu daň.“ Poznámka: Kluby v Brne i Šoproni sú súkromnými firmami.
Výhľadový rozpočet podľa J. Smoleka
hráčky (platy + odmeny) 20 000 000 platy zabezpečovacieho tímu (trénerky, vedenie tímu, lekári, maséri) 2 000 000 sústredenia 1 000 000 rôzne prípravné turnaje 1 000 000 Európska liga 6,5 – 8 000 000 domáca liga 800 000 ostatné družstvá (béčko, juniorky, kadetky) 600 000 reklama (plagáty, bulletiny, vstupenky, drobné suveníry) 500 000 lekárske zabezpečenie 400 000 zamestnanci haly a technické zabezpečenie 1 000 000 réžia klubu 2 000 000 ostatné (autobus, cesty na semináre, kongresy, VIP press centrum) 1 000 000 CELKOVO 38 300 000 Vyrovnanie do 40 miliónov je potrebné, lebo je ťažké odhadnúť pomer koruny oproti doláru v horizonte troch rokov.
Rozpočet rátal približne so sumou 30 miliónov od hlavných sponzorov, mesto prispievalo klubu na prevádzku haly štyrmi miliónmi, štát približne dvoma miliónmi (aj v tomto prípade sa vypláca až po vyúčtovaní), výstroj od firmy Nike 1 200 000, pripravovaná zmluva s firmou Loss 2 000 000.
