. Množstvu zavalitých vyholených ochankárov našťastie konkurovali kapely a speváci, ktorí dorazili podľa programu všetci - na radosť fanúšikov, ktorých paradoxne pribúdalo úmerne s blížiacim sa koncom. Výber zo stálic aj noviniek našej populárnej hudby, ktoré sa po zvukových skúškach a vystúpení zdržali natoľko, že ich fotoaparát mohol zachytiť, prinášame aj v TV oku.
Pavol Hammel vďaka tomu, že sa podieľal na organizácii, ostal na festivale aj v sobotu, hoci pred publikom vystúpil už v piatok. Od prvých tónov publikum rozšalel, takže mu odpustili aj to, že hitovky ZRPŠ a Učiteľku tanca im nedoprial. "Asi by to bola ľahšia cesta na takomto festivale, ale čojaviem..." reagoval, prečo len v prídavku vyhovel refrénom Pri poslednom litri vína...
Medulienka však bola a boli aj Zvonky. Bol aj aplauz, po ktorom si už mohol vydýchnuť. "Teraz, po všetkom, ako sme to tu postavili, pripravili, vybavili, sa už môžem začať baviť." A ako povedal, tak aj urobil. Dokonca sa mu pošťastilo nájsť medzi stánkami s cigánskou pečienkou aj obľúbené tiramisu.
Pochudnutá Jana Kirschner, ktorá si dva mesiace nevydýchne od koncertovania po bývalej republike, mala chvíľu nervy napnuté na maximum. Ku koncertu jej totiž chýbal bubeník, ktorého cestou lustrovali dopravní policajti. Dorazil vyslovene "o päť minút dvanásť" a až po zaangažovaní sa manažéra Jožka Šeba. Jana si po svojom vystúpení pozrela aj účinkovanie kolegov, dokonca aj I. M. T. Smile. S Táslerom ich bolo opäť vidieť v rozhovore. Vybavovanie si účtov cez knihy a médiá je tak zrejme zažehnané.
Na vedľajšom pódiu za ostnatým drôtom si s veľkým ohlasom zahrala zánovná mladá kapela Puding pani Elvisovej. Gitarista Vilo (v zelenom tričku) si spokojne odchlipkával z piva, veď ich skladba Ping puding pong sa v najpočúvanejšom súkromnom rádiu dlho držala v hitparáde a nič sa nemení ani po vystriedaní pesničky inou, s názvom Piknik. A to chlapci Vilo, Pino (v americkej vlajke) a Miloš (bez trička) ešte nevydali album. Viliam sa tešil aj z toho, že mu šofér autobusu cestou na festival zastavil nakoniec aj v Mýtnej, hoci mal lístok až do Lovinobane.
Juh stredného Slovenska patril Mariánovi Greksovi v piatok dvakrát. Najprv si svoje odohral na Kurinci, k večeru sa však premiestnil na neďalekú priehradu Ružiná, kde pokračoval v koncertovaní pre motorkárov. Na druhý deň ho na Ružinej podobným spôsobom vystriedala kapela No Name. Greksa však chvíľu v zákulisí vytrval, spolu s Petrom Nagym a jeho priateľkou Monikou, ktorí k sebe prejavmi náklonnosti konečne nemuseli šetriť ani verejne.
Gitarista Juraj Burian (vľavo) najprv urobil na pódiu spoločnosť Voloďovi (v strede), potom Hammelovi. Hoci sa mu naspäť do Bratislavy nechcelo a za obeť padlo aj nejaké pivko, dohoda bola dohoda a kolega spoza klávesov Martin Breznický ho napokon do auta na cestu späť podobrotky-pozlotky naložil. Aj Voloď sa snažil rýchlo uniknúť z miesta pivného hriechu, dôvod však bol o niečo duchovnejší - dva letné mesiace sú preň ideálnym časom, kedy sa dá očistiť a upratať svoju auru. Vraj - aspoň sa ráno prebudí taký istý, aký si večer ľahne.
Autor: (kat, dv) / Foto: Larwa
