Kuala Lumpur 23. februára (TASR) - Malajzijský premiér Mohamad Mahathir dnes vyhlásil, že súčasný svet je v stave strachu a medzinárodnú politiku ovplyvňujú obavy z moslimov.
Ako ďalej Mahathir uviedol v predvečer summitu 114-členného Hnutia nezúčastnených krajín (NAM), hroziaca vojna v Iraku by bola považovaná za vojnu proti moslimskému svetu.
"Útok proti Iraku jednoducho rozhnevá ďalších moslimov, ktorí ho považujú skôr za protimoslimský než za protiteroristický," konštatoval predseda malajzijskej vlády.
Deklarácia pripravená pre dvojdňový summit NAM apeluje na Bagdad, aby splnil požiadavky rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1441, "čo umožní mierovou cestou uistiť svet, že zbrane hromadného ničenia v Iraku boli eliminované".
Z dokumentu, ktorý po pondelňajšom otvorení summitu schvália šéfovia vlád členských krajín, bolo vypustené označenie prípadného vojenského konfliktu výrazom "agresia".
Vo vyhlásení NAM, ktorého členovia predstavujú 55 percent svetovej populácie a takmer dve tretiny členov OSN, sa však uvádza, že hnutie sleduje "s veľkými obavami nebezpečnú a rýchle sa zhoršujúcu situáciu okolo črtajúcej sa hrozby vojny proti Iraku".
"Svet je v stave strachu. Sme dosť paranoidní. Bojíme sa lietania, cestovania do určitých krajín. Máme strach z moslimov, z Arabov, z ľudí s bradami," vyhlásil dnes Mahathir, ktorý bol pred chystaným otvorením summitu v pochmúrnej nálade.
Premiér poukázal na nečinnosť USA v otázke Severnej Kórey ako na dôkaz polarizácie sveta v irackej kríze.
"Skutočnosť, že otvorené priznanie sa Severnej Kórey k vlastníctvu zbraní hromadného ničenia sa stretlo iba s mierne negatívnymi reakciami Západu, zdá sa, dokazuje, že (v prípade vojny v Iraku) ide skutočne o vojnu proti moslimom a nie vojnu motivovanú strachom z existencie zbraní hromadného ničenia v tzv. darebáckych štátoch," povedal Mahathir.
K Hnutiu nezúčastnených krajín, ktoré sa združili počas studenej vojny, patria rozvojové a rozvíjajúce sa štáty najmä z Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky. Od rozpadu Sovietskeho zväzu, po ktorom ostali USA jedinou veľmocou sveta, sa však vplyv hnutia znížil.
K NAM patrí aj šesť z 15 členov Bezpečnostnej rady OSN - Angola, Kamerun, Chile, Guinea, Pakistan a Sýria, ktorých hlasy sa môžu stať dôležitými pri rozhodovaní o tom, či USA a Británia dostanú mandát na použitie vojenskej sily pre odzbrojenie Iraku.