"Časť bude polemizovať z hlúposti a ďalšia časť z predpojatosti," uviedol bývalý disident v rozhovore, ktorý zverejnil týždenník Moskovskije novosti. Solženicyna obviňovali v minulosti jeho kritici z antisemitizmu za to, že obhajoval ruský národ a tradičné národné hodnoty.
Kniha "200 rokov spolu, 1795-1995", ktorej prvý diel vyšiel 19. júna tohoto roku, opisuje dve storočia vzťahov oboch komunít. Rok 1795 je rokom posledného delenia Poľska, v dôsledku ktorého sa veľký počet poľských židov stal občanmi Ruska. Dielo sa zaoberá ich osudom a ich vzťahmi s ruskou mocou za čias cára a s ruským revolučným hnutím. Prvý diel sa končí v predvečer Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie roku 1917.
V súčasnosti 82-ročný autor slávneho Súostrovia Gulag v úvode ku knihe vyjadril nádej, že túto etapu dejín nepostihne nijaký zákaz. Lebo, ako dodáva, ak by sme zamlčali našu minulosť, ako by sme mohli uzdraviť svoju pamäť?
Židia za vlády cára Mikuláša II. sa stali obeťami pogromov. Mnohí militantní židia na čele s Trockým boli hlavnými osobnosťami boľševickej revolúcie, čo sčasti vysvetľuje prežívajúci antisemitizmus v súčasnom Rusku.
Neskôr, po skončení druhej svetovej vojny, vytvoril J.V. Stalin v mene boja proti kozmopolitizmu na izolovanom mieste Ďalekého východu autonómnu oblasť na izoláciu židov.
Aj po smrti Stalina sa židia zápasili s diskrimináciou, predovšetkým v profesionálnej dráhe a v prístupe k vyššiemu vzdelaniu. Táto situácia vyvolala v 70. rokoch vlnu emigrácie ruských židov do Izraela, ktorú zastavila až perestrojka koncom 80. rokov.
