Peter Macsovszky. FOTO - ARCHÍV P. M.

vyšla vo vydavateľstve Eugenika. Po niekoľkých zbierkach poézie a prózach Frustraeón a Fabricoma sa predstavuje týmto žánrovo ťažko zaraditeľným dielom, množstvom krátkych textov, úvah, skúseností, výrokov, niekedy rozsahom i charakterom až aforistických.

Znamená táto kniha váš trvalejší odklon od poézie?

„Nie, hoci je to, samozrejme, skúšanie niečoho nového a aj ambícia uviesť tento žáner, ktorý nedokážem presne pomenovať, do slovenskej literatúry. Chcel som popri takzvanej vážnej alebo experimentujúcej literatúre predstaviť aj túto svoju paralelne vznikajúcu voľnejšiu tvorbu.“

Dá sa vystopovať vaša inšpirácia?

„Príbuzné texty vznikali už v starej Číne, ale aj v maďarskej literatúre, formálne podobná je napríklad Kniha byliniek Sándora Máraia.“

Vaše úvodné slovo v knihe môže na niekoho pôsobiť až príliš defenzívne. Prečo?

„Nešlo o defenzívu, skôr o vymedzenie rámca, v ktorom sa pohybujem na základe svojich schopností a doterajších životných skúseností.“

Ako vznikol názov Tanec pochybností?

„Ťažko. Toto je asi piata verzia. Tanec je často vnímaný len ako prejav súladu, ladnosti a harmónie, ale on obsahuje istú dvojakosť, agresivitu i ústupčivosť. Naopak, pochybnosť akoby mala len negatívny náboj, no nie je to tak, tiež môže viesť k harmónii. A keď beriem tanec ako kruhový pohyb, tak je to vírenie pochybností s človekom uprostred tohto tanca. Zložité?“

Ide to. A čo podtitul Sprievodca duchovným blúdením?

„Texty vychádzali pôvodne ako seriál v časopise Orientácia a jeho vznik sprevádzalo aj blúdenie, hľadanie rovnováhy. Raz som bol viac nadšený, inokedy menej a niekedy úplne skeptický. Jednoznačne pritakávam duchovnej stránke života pred preferovaním nejakého materiálneho hedonizmu, ale na druhej strane si uvedomujem, že duchovné bádanie človeka neprestane narážať na problémy.“

Takže ani to priznanie sa k blúdeniu nepovažujete za prílišnú skromnosť?

„Nie, je to skôr chladnokrvné vystihnutie zložitosti toho, čo som sa pokúsil v knihe zachytiť.“

Tanec pochybností, ale aj vaše predošlé diela sú viac či menej zviazané s ezoterikou. Ako ste k nej prišli?

„Od detstva som bol vedený v duchu katolíckej výchovy, a tak bolo pre mňa prirodzené, že sa zaoberám duchovnými vecami. Keď som mal pätnásť rokov, chcel som byť farárom. Potom som sa vyklonil aj iným smerom, pribudol záujem o Orient, šamanizmus a podobné veci. Všetko sa to však vrstvilo spontánne, nebol v tom žiadny zámer ísť niečo vyskúmať do kultúrneho domu na ezoterický festival.“

Spisovateľ, a básnik asi obzvlášť, počas tvorby nemyslí na čitateľa. Pri tejto knihe to však zrejme bolo inak, nie?

„Iste, keďže to bol pôvodne časopisecký seriál, adresáta textu som mal na mysli.“

Je teda Tanec pochybností určený len vyznávačom ezoteriky?

„Primárne som nemyslel na oslovenie ľudí, ktorí sa ňou nezaoberajú, len som chcel trochu naštrbiť istoty tých, čo sa jej venujú. Ale hádam si v knihe nájde niečo aj ten, čo sa ezoterikou nezaoberá.“

ALEXANDER BALOGH