Reďkovku červeno-bielu guľatú vysievame od marca.
S výsevmi skorých odrôd koreňovej zeleniny (okrem zeleru) do voľnej pôdy (na hriadky alebo záhon) začíname čo najskôr, len čo to stav pôdy dovolí, aby rastliny využili jarnú vlahu. Najskoršia sejba karotky, petržlenu, reďkovky a reďkve jarnej nebýva obvykle problematická, pretože tieto druhy klíčia pri pomerne nízkej teplote pôdy. Vysievame ju do kvalitne pripravenej urovnanej pôdy, ktorá nebola hnojená na jeseň maštaľným hnojom (druhá trať osevného postupu). Skoré odrody karotky a mrkvy sejeme od polovice februára do konca marca do riadkov vzdialených 0,20 až 0,25 metra. V tom istom termíne vysievame i petržlen a paštrnák do riadkov vzdialených 0,25 až 0,30 metra. Neskorú mrkvu na uskladnenie sejeme až v apríli. Reďkovku môžeme vysievať postupne od začiatku marca do konca mája do riadkov vzdialených 0,15 až 0,20 metra. Reďkev jarnú vysievame v marci do riadkov vzdialených 0,20 metra. Čierny koreň (hadimor španielsky) sa seje rovnako ako petržlen a paštrnák.
Na 10 metrov štvorcových plochy potrebujeme približne 7 až 10 gramov osiva mrkvy, 3 gramy reďkovky a reďkve a 8 až 12 gramov paštrnáku. Pri použití vlastných osív je žiaduce pred výsevom vyskúšať ich klíčivosť. Za normálnych vlahových a teplotných podmienok je klíčivosť semien v pôde pri reďkovke a reďkve 5 až 6 dní, pri mrkve a petržlene 15 až 20 dní. Klíčiace rastlinky potrebujú trvale vlhké prostredie.
Pre urýchlenie vzchádzania rastlín môžeme koreňovou zeleninou osiatu plochu pokryť fóliou alebo bielou netkanou textíliou (UV 17). Obe chránia porast aj pred náletom škodcov, otepľujú pôdu, obmedzujú rast burín, udržujú pôdnu vlahu a urýchľujú dozrievanie zeleniny. Netkanú textíliu natiahneme na záhon 3 až 5 dní pred plánovanou sejbou, počas sejby záhon odkryjeme a ihneď po výseve ju opäť dáme na záhon.
Pri pestovaní koreňovej zeleniny uprednostňujú ekozáhradkári okrem starších osvedčených odrôd najmä nové hybridné odrody odolné (rezistentné) alebo aspoň tolerantné proti niektorým chorobám, škodcom a fyziologickým poruchám. Pri koreňovej zelenine, ktorá vyžaduje jednotnosť a vyrovnanosť porastu, mnohí kupujú upravené osivo – inkrustované, obaľované alebo kalibrované vo výsevných pásikoch z vodorozpustnej fólie. Ošetrené je moridlom, pridané sú k nemu rôzne biologické látky, vrátane potrebných živín. Použitím výsevných pásikov odpadá prácne jednotenie vzídených rastlín. Pre úspešné pestovanie zeleniny treba dodržať odporúčania uvedené na obale.
Medzi úrodné ekologické odrody patria najmä zo skorých odrôd karotky Delícia, Tip-Top, z hybridných Puma Tagus; zo stredne skorých Karotína, z neskorých predovšetkým Karola, Katlen, Olympia, Rubina a Tinga. Z petržlenu koreňového vyberáme hlavne ekologické odrody, medzi ktoré patria najmä skoré Dobra a Alba, stredne skorá Hanácka a neskorá Olomoucka dlhá. Z paštrnáku je vhodná odroda Dlouhy bíly. Z reďkovky odporúčame do ekozáhradok červené odrody Granát, Katku, Korunu, Ladu, Milku, Saxu, Spartu, Stelu a veľmi skorý Rodos, červenobiele odrody Duo a Slávia, biely Rampouch, žltý Helios, z hybridných skorý Balkar F1.
Niektoré z týchto odrôd dostať aj vo výsevných pásikoch, inkrustovaných a obaľovaných v blistrovom balení. K dispozícii sú i pásiky mrkvy a petržlenu kombinované so značkovacou plodinou – reďkovkou a tiež s dvojplodinou petržlen-cibuľa, ako aj trojplodinový pásik mrkva-reďkovka-šalát hlávkový skorý.
Doc. Ing. VILIAM HORNIAK, CSc.
FOTO – (AR)
