
Kanárik môže rýchlo podľahnúť chorobe.
Keď sa pred vyše päťsto rokmi usadili španielski moreplavci na Kanárskych ostrovoch, v príbytkoch domorodcov objavili kanáriky v prútených klietkach. Vtáčatá ich tak upútali krásnym spevom, že si ich priviezli aj do Španielska. A tak sa kanáriky dostali na európsky kontinent, kde ich neskôr šľachtili najmä nemeckí baníci z oblasti Harzu.
Ak chováme len jedného kanárika, zvyčajne sa stane naším spoločníkom. Niektorí majitelia majú vo svojich klietkach alebo voliérach párik, samčeka a dve samičky, respektíve celé kmeňové chovy. Keďže ide o jemné a chúlostivé operence, hygiena a preventívne opatrenia v chove sú najdôležitejšie. Denne si preto všímame ich zdravotný stav a kondíciu.
Zimné mesiace sú pre kanáriky obdobím odpočinku a prípravy na hniezdenie. Samičky majú byť umiestnené v suchej, chladnejšej (teplota nemá klesnúť pod 0 oC) a dobre vetranej miestnosti, ktorá je – podľa možnosti – obrátená na juh. V chlade potrebujú väčšiu dávku olejnatých semien. Samčeky zimujú kvôli spevu v teple.
Výkyvy teplôt môžu spôsobiť prechladnutie vtáčikov. Ak si všimneme výrazné zmeny v správaní operenca, napríklad apatické posedávanie na bidle s našuchoreným perím, prižmurovanie očí, skrývanie si hlavičky pod krídlo, čosi nie je v poriadku. Objaviť sa môžu dýchacie ťažkosti, nádcha, výtok z nosových otvorov, hnačka. Postihnutého kanárika treba preniesť do tepla (asi 35 oC) a izolovať v samostatnej klietke. Pred klietku postavíme na vzdialenosť asi 40 centimetrov infračervenú lampu. Vyhrievame však len polovicu klietky, aby sa kanárik mohol vzdialiť do chladnejšieho kúta, kde mu predkladáme aj krmivo a dostatok pitnej vody. Počas ochorenia potrebuje kanárik najmä pokoj. Podávame mu len ľahko stráviteľné krmivá. Keď sa zdravotný stav operenca upravuje, infračervenú lampu od klietky postupne vzďaľujeme, nikdy nie naraz.
Ak sa však stav kanárika počas niekoľkých hodín nezlepší, treba ho priniesť k veterinárovi, pretože jeho organizmus sa rýchlo vyčerpá a ľahko podlieha chorobe. Transportujeme ho v malej klietke alebo papierovej škatuli s otvormi na dýchanie, po ceste ho chránime pred chladom.
FOTO – (AR)
Autor: MVDr. MÁRIA INŠTITORISOVÁ