„Konečne to vyšlo!“ vraví svojím gestom v cieli včerajšieho behu na 15 km klasicky na MS vo Val di Fiemme Ivan Bátory. FOTO - ONDREJ GAJDOŠ
zal presadiť na olympiádach v Nagane ‘98 a v Salt Lake City ‘02, nevýrazne zabehol aj na svetových šampionátoch v Ramsau ‘99 a v Lahti ‘01. Do talianskeho Val di Fiemme cestoval s úmyslom presvedčiť lyžiarsky svet, že patrí medzi najlepších pretekárov v bielej stope na našej planéte. Po šiestom mieste v behu na 15 km klasicky si môže povedať, že cieľ splnil. V cieli štadióna Lago di Tesero hovoril do diktafónu SME.
Čo vo vás viac prevláda desať minút po pretekoch - radosť z umiestenia alebo smútok, že od medaily vás delilo len 9,1 sekundy?
„Oboje. Som spokojný, no mrzí ma, že to nie je medaila. Vraví sa, že po vojne je každý generál a v dnešnej situácii viem, že rozumnejšie by bolo, keby som vynechal stredajšie preteky na 30 km klasicky s hromadným štartom. Po nich som cítil únavu. Lenže vtedy som si myslel, že aj v tridsiatke mám šancu na úspech, bol som v nej piaty vo Svetovom pohári.“
V minulosti ste zvykli dobre rozbehnúť preteky, no vždy prišiel nejaký kritický moment. Teraz išlo všetko hladko.
„Súhlasím, vo všetkých troch päťkilometrových okruhoch som si držal vyrovnané tempo. Nemal som žiadne ťažkosti. Podľa hlásenia členov našej výpravy som sa držal na treťom až šiestom mieste. Trochu ma však zaskočil Američan Freeman s číslom 34, štartoval ďaleko vzadu, s tým som pred sebou nerátal. Na druhej strane ma teší, že som zdolal viacero špičkových bežcov - Fredrikssona, Veerpalu, Elofssona i ďalších. Príjemný pocit.“
Čo všetko musí sadnúť na najlepší výsledok v kariére?
„Zdravie, forma, lyže, pohoda, počasie a treba mať aj športové šťastie. Na šampionát som sa dobre pripravil, servisman Štefan Lichoň aj tréner Ivan Hudáč mi pripravili skvelé lyže - išli mi v zjazdoch aj v stúpaniach. Bol som správne naladený, záverečné kopce som išiel zubami - nechtami. Zo všetkého najviac si vážim, že som konečne zabehol na vrcholnom podujatí. Doteraz mi úspechy na majstrovstvách sveta a olympiádach utekali medzi prstami. S tým najlepším výsledkom v kariére sa však dá polemizovať.“
Boli ste dva razy tretí vo Svetovom pohári - v Kirune 1999 a v Davose 2001. Tie výsledky si vážite viac?
„S dnešným behom ich zaraďujem medzi svoje najlepšie, ba Svetový pohár dávam vyššie. Predsa len tu sa schádza silnejšia konkurencia, napríklad, kým na majstrovstvách bežia štyria Nóri, v pohári až siedmi.“
Ako ste sa psychicky chystali na preteky?
„Manželka Jana ma dobre pozná a stále mi opakovala, aby som zostal pokojný a bral majstrovstvá sveta ako každú inú súťaž. Ráno pred pretekmi mi esemeskou zo Slovenska poslala milé slová, ktoré ma nesmierne povzbudili. Neprezradím ich, to je naše tajomstvo. Verím, že doma sú na mňa hrdí. Blízka rodina mi na športovanie vytvára ideálne zázemie.“
Aké budú oslavy?
„Večer si v hoteli odfúknem pri pohári vína, ale hneď ma čaká masáž, rehabilitácia a budem už myslieť na nedeľňajší duatlon. Šiestym miestom som si urobil chuť na ďalší dobrý výsledok.“
