MUDr. Jozef Hašto,
psychiater a psychoterapeut
Radí lekár
Moja spolubývajúca na internáte neustále v noci vykrikuje a rozpráva zo sna. Dosť ma to vyrušuje, ale aj zaujíma, o čo ide. Je to nejaká porucha? Ako sa dá toho zbaviť? Dá sa to liečiť?
Andrea z Bratislavy
Hovorenie zo spánku sa v odbornej terminológii označuje ako somnilokvia (z latinského somnus = spánok, loqui = hovoriť). Nejde o nič závažné. Tento fenomén sám o sebe si nevyžaduje liečbu. Býva však zdrojom pobavenia a niekedy aj znepokojenia okolia. Keď sa o svojom hovorení zo spánku dozvie postihnutý, či lepšie povedané pristihnutý, môže byť zneistený z toho, že si nepamätá, čo rozprával.
Stretol som sa s ľudmi, ktorí sa obávali, že na seba v spánku niečo vyzradia. Žiarliví manželia a manželky sa niekedy pokúšajú nadviazať kontakt s partnerom, aby sa dozvedeli domnelé a niekedy skutočné tajomstvá. Somnilokvia môže byť nielen spontánna, ale aj vyprovokovaná konverzáciou so spiacim. Hovoriaci povie zo spánku obvykle len pár slov, niekedy dosť nezrozumiteľne. Len zriedka povie pár viet. Obsah slov môže byť niekedy emočne významný z hľadiska vnútorných konfliktov. Občas sa hovoriaci spáč napojí na položenú otázku, ale to už je veľmi blízko prebudeniu. Po prebudení sa na nič nepamätá. Neudáva, že by sa mu niečo snívalo.
Podľa celonočných EEG a ďalších elektrofyziologických záznamov sa somnilokvia (podobne ako somnambulizmus – „námesačníctvo“) objavuje v priebehu „pomalovlnného“ spánku, t. j. non-REM spánku. Ide o fázy spánku, v ktorých sú pri nerušenom priebehu v EEG prítomné pomalé (theta a delta) vlny. Pomaly, pokojne, pravidelne plynie dýchanie a pulz, oči pod viečkami sa buď nehýbu, alebo ich pohyb je pomalý. Po prebudení si človek na nič nepamätá – ani na sen, ani na to, čo sa dialo v okolí, kým spal.
Somnilokvia sa dá chápať ako neúplné prebudenie sa zo spánku, teda ako zvláštna zmes bdenia a spánku. Je možné, že niektorí ľudia sú k takejto disociácii v regulácii spánku vrodene disponovanejší. Častejšie sa tento fenomén vyskytuje v detstve.
V dospelosti sa pozoroval zvýšený výskyt somnilokvie pri emočných stresoroch, s ktorými sa človek v živote občas, ale niekedy aj dlhodobo stretáva. Nápadné pozorovania boli popísané u vojakov po bojovej akcii, keď takmer celé roty hovorili zo spánku. Niekedy sa somnilokvia kombinuje s nočným desom (pavor nocturnus) a somnambulizmom, ktoré si vyžadujú diagnosticko-poradenský rozhovor s lekárom. Sú možné aj určité preventívne a terapeutické opatrenia.
Vašej spolubývajúcej by možno pomohlo, keby viac hovorila o svojich pocitoch, citoch, problémoch a ich možných riešeniach s niekým blízkym alebo s psychoterapeutom. Možno by jej pomohol aj relaxačný tréning – napríklad autogénny tréning. V otázke uvádzate, že vás ako spolubývajúcu jej hovorenie zo spánku vyrušuje. Možno vám pomôže k pokoju vnútorný postoj v zmysle formulky, ktorá sa dá tiež zakomponovať do autogénneho tréningu: „Hovorenie spolubývajúcej zo spánku je mi ľahostajné, pokoj…“ Možno to na prvý pohľad pôsobí komicky, ale aj takto sa človek môže zbaviť nechceného znepokojenia.
Iný typ hovorenia za spánku je vlastne „hovorením zo sna“. Je zriedkavejšie. Po zobudení si človek živo pamätá na snový príbeh. Ide o poruchu snového spánku (tzv. REM spánok; skratka je z angličtiny a znamená rýchle očné pohyby – v snovom spánku totiž naše oči pod viečkami kmitajú). Táto forma somnilokvie môže byť spojená so vzácnymi, zriedkavo sa vyskytujúcimi poruchami správania viazaného na REM, teda snový spánok. Tieto poruchy sa objavujú vo vyššom veku a pri organických ochoreniach mozgu. Človek pritom vlastne motoricky reaguje na obsah snov. Zatiaľ čo za normálnych okolností sme pri snovom spánku úplne odpojení od svojej motoriky, máme ochabnuté svalstvo, tu sa svalstvo náhle zapája do aktivity, aj keď snívame. Liečba je v týchto prípadoch medikamentózna.
