Dominik Hašek.
ŠTARTFOTO - JÁN SÚKUP
Presne pred piatimi rokmi bola v Čechách krátka noc. Nielen športový národ sa skoro ráno zišiel na námestiach pri veľkoplošných obrazovkách či v reštauráciách, aby po finálovom triumfe na olympijských hrách v Nagane nad Ruskom oslavoval najväčší športový triumf v histórii krajiny. V Nagane sa prvýkrát hral hokejový turnaj snov s účasťou najväčších hviezd NHL. Zverenci trénerov Ivana Hlinku a Slavomíra Lenera s kapitánom Vladimírom Růžičkom a famóznym brankárom Dominikom Haškom dokonale zaskočili zámorské veľmoci i Rusko a Švédsko.
Hviezda menom Dominik
Jedna z najžiarivejších hviezd hokejového neba brankár Dominik Hašek si dokonca vychytal svojho menovca aj na hviezdnom nebi. Pracovníci observatória Astronomického ústavu Akadémie vied ČR po ňom pomenovali planétku obiehajúcu medzi Marsom a Jupiterom.
Kontrast, ktorý nás aj kriesil
Hoci žiara českého zlata bolestne kontrastovala so slovenským hokejovým sklamaním (podobne ako pred rokom v Salt Lake City sa našim reprezentantom nepodarilo prebojovať ani do hlavného turnaja), sila úspechu českej partie zároveň kriesila naše sebavedomie. So slovenským hokejom to nemohlo byť predsa až také zlé, veď sme sa roky otĺkali i obohacovali v spoločnej súťaži, vo federálnom drese sme odkorčuľovali mnoho olympiád a šampionátov.
Z naganských hrdinov hrávali a finalizovali svoje talenty v trenčianskej Dukle tréner Hlinka, kapitán Růžička i útočník Beránek. Trenčiansky hokej mával vždy rovnakú krvnú skupinu ako litvínovský. Pozitívnu útočnú romantiku.
Kanada na kolenách
Miloš Forman ostal veľkým režisérom možno aj preto, že si - podľa vlastných slov, čím zrelší, tým viac - netrúfol na tému z veľkého športu. A to sa Forman osobne priatelí s Dominikom Haškom. Ani Dominikov klasický literárny menovec Jaroslav by nevypointoval drámu s najväčším favoritom hokejového turnaja storočia - Kanadou - českejšie ako pardubický brankár.
Najpápežskejšia NHL sa jeho štýlu roky uškŕňala, ako keby si nejaký tvrdohlavý Honza zaumienil, že dobyje kráľovstvo a ešte si pritom zavše odloží hokejku k žrdi nedbalo ako batôžtek s makovými buchtami. Vyštudovaný učiteľ dejepisu Hašek po semifinálovom zápase s Kanadou spontánne priznal svoju skrytú chybu pred vyrovnávajúcim gólom Lindena.
Voňal z toho dym švejkovskej fajky, aby svet vychutnal jeho sólový duel s kanadským kráľom Royom v klietke oproti počas samostatných nájazdov. Po Shanahanovom umieráčiku z posledného nájazdu Dominátor triumfálne vyskočil a pobozkal japonský ľad. Česi v boji o finále pokorili Kanadu.
V Nagane bola koncentrovaná kvalita ako nikdy v komplikovanej hokejovej histórii. Pamätníci-znalci si dovtedy pestovali ako najväčší hokejový zápas víťazstvo Československa nad domácou Kanadou 1:0 na 1. ročníku Kanadského pohára v roku 1976 s nezabudnuteľnou výmenou dresov hlavných hrdinov - brankárov Vachona a Dzurillu. Hašek sa v Nagane stal dôstojným nástupcom bratislavskej legendy.
Aj spomienka na „pomoc“ 1968
Nikdy od novembra 1989 a možno od augusta 1968 nevenovala americká tlač toľko pozornosti Českej republike ako počas olympiády v Nagane. New York Times priniesli na prvej strane veľký farebný portrét českého tímu. V komentári napísal, že triumf v Nagane bol osviežením pre český národ v čase politickej nestability, hospodárskych ťažkostí a zničujúcich záplav. „Žiadnu inú krajinu by Česi vo finále nezdolali s väčším gustom,“ napísal newyorský denník. „Hoci sa rivalita medzi Rusmi a Čechmi už neodohrávala v znamení roku 1968, augustové dni nebudú nikdy zabudnuté. V porovnaní s ostatnými celkami nabitými hviezdami NHL boli Česi skromnými chlapcami z východnej Európy. V Nagane však zohrali hrdú skvelú partiu, aby vo finále narazili na bývalú ríšu zla, ktorá svojimi tankami prevalcovala Prahu v roku 1968.“
Poznámky o odvete za augustovú okupáciu 1968 sa v tlači pred finále s Ruskom objavovali veľmi často. Aj keď hráči to sami nechceli, zahraničné médiá im prisudzovali rolu pomstiteľov za politické krivdy. „Česi môžu trvať na tom, že staré príkoria ich neženú vpred, že nemyslia na internacionálnu ‚pomoc‘ ZSSR, ktorý ich navštívil v roku 1968 a odsúdil Československo na hlboký úpadok,“ napísal komentátor Times. „Skutočnosť, že Jágr nosí dres s číslom 68, samozrejme, s Pražskou jarou nemá nič spoločné,“ dodal autor ironicky. Do tohto kontextu mu sadol symbol obrancu Petr Svoboda. Muž, ktorý emigroval z totalitného „prosovietskeho“ režimu a v Nagane dal do ruskej siete jediný - víťazný gól finále.
Charizmatický Hlinka
Tréner Ivan Hlinka urobil zo svojho tímu disciplinovaný, kompaktný celok a česká obrana, hoci bez prvotriednych hviezd, fungovala skvele. Svoboda rozhodol finále a Šlégr platil na súpera tvrdosťou a skúsenosťou. Kým ostatní mali hviezdy, Česi mali Haška, Jágra a bojovné srdcia.
