Na karikatúre z roku 1933 sa publicista Konštantín Čulen pýta vedúceho novozriadeného slovenského personálneho oddelenia v Prahe Ľudovíta Černu, či majú dosť proviantu, lebo „ktovie, ako nás v tej Prahe prijmú…“ Autorom karikatúry je Štefan Bednár.
ZDROJ: KRONIKA SLOVENSKA
BRATISLAVA, MARTIN - Matica slovenská organizuje prevoz telesných pozostatkov publicistu a ľudáckeho politika z čias vojnového slovenského štátu Konštantína Čulena.
Bývalý matičiar Čulen sa v časoch vojnového slovenského štátu pohyboval v tesnej blízkosti prezidenta Jozefa Tisa. Napísal o ňom aj životopisnú knihu, ktorú pomenoval Po Svätoplukovi druhá naša hlava. Zo Slovenska Čulen emigroval v roku 1945.
Ľudácky cintorín
Historik Dušan Kováč hovorí, že Čulen bol „exponovaný ľudák“, ktorý musel po vojne zo Slovenska emigrovať. S umiestnením jeho pozostatkov na Národnom cintoríne v Martine nesúhlasí. „Sú to snahy Matice premeniť Národný cintorín na ľudácky cintorín,“ povedal Kováč pre SME. Cintorín nepatrí Matici a o tom, kto na ňom má a nemá byť pochovaný, by podľa neho mala rozhodovať nezávislá komisia.
Čulenove pozostatky by mali pochovať na Slovensku v polovici júna, potvrdil generálny riaditeľ Slovenskej národnej knižnice Dušan Katuščák. Knižnica sa o cintorín stará.
Peter Maruniak z Matice pre agentúru TASR povedal, že prevoz sa uskutoční na žiadosť Čulenovej dcéry žijúcej v USA, ktorá náklady zaplatí. V zápisnici komisie pre správu Národného cintorína, ktorá pohreb schválila, sa však píše, že všetky povinnosti pri zabezpečení pietneho aktu, pomníka a finančné zabezpečenie prevozu preberá vedenie Matice.
Ministerstvo: Patrí do histórie
Názor ministra na prevoz Čulenových pozostatkov sme nezistili, lebo Rudolf Chmel je na služobnej ceste v Štrasburgu. „Fakt je, že Čulen patril medzi predstaviteľov ľudáckeho režimu. Na druhej strane však bol aj historikom, publicistom a novinárom, ktorý, či chceme, alebo nie, patrí do slovenskej kultúrnej histórie, hoci ako kontroverzná osobnosť,“ poskytla stanovisko hovorkyňa Monika Siekliková.
Národný cintorín
Národný cintorín je národnou kultúrnou pamiatkou. Od roku 1992 ho spravovala Matica slovenská. Matičiari naň v tom čase zvážali pozostatky viacerých emigrantov, ktorí boli spojení s vojnovým slovenským štátom - napríklad exponentov Hlinkovej gardy Stanislava Mečiara a Kolomana Geraldiniho. Od roku 2000 je cintorín pod správou mesta Martin a za hroby a umelecky cenné náhrobné objekty vyše 300 významných osobností slovenského kultúrneho, vedeckého a národného života zodpovedá Slovenská národná knižnica, ktorá spadá pod ministerstvo kultúry.
Kto naň patrí?
Kto má byť pochovaný na Národnom cintoríne, určuje komisia pre správu Národného cintorína zložená zo zástupcov Slovenskej národnej knižnice, Matice slovenskej a mesta Martin. Čulena komisia jednohlasne odsúhlasila.
„Je to záležitosť, ktorú presadzuje Matica slovenská. A je fakt, že komisia s tým súhlasila,“ povedal riaditeľ Slovenskej národnej knižnice Dušan Katuščák. Osobne si však myslí, že „Čulen bol ľudák, o tom niet pochýb“, a že bol „problematickou osobnosťou“. Dodal však, že bol aj historikom, patrí do histórie Slovenska a prevoz pozostatkov je naplnením jeho poslednej vôle. Aj ministerstvo pripomenulo, že Čulen si prial byť pochovaný „v rodnom kraji“.
V roku 1997 sa proti pochovávaniu ľudákov na Národný cintorín ohradil predseda Rady národnej kultúry v Martine Igor Thurzo. Vtedy o pohreboch rozhodovala len Matica. „Naproti tomu významná osobnosť - dramatik Ivan Stodola pomník nemá,“ písal vtedy Thurzo. Stodolovi príbuzní preto uvažovali, že telesné pozostatky dramatika prevezú do Banskej Bystrice. „Čo by pre Maticu bolo zlým vysvedčením.“
Kto bol Čulen
Konštantín Čulen bol publicistom a politikom - aktívnym členom HSĽS. V roku 1939 bol československým kultúrnym atašé vo Washingtone, po rozbití republiky sa vrátil na Slovensko. Pôsobil ako tlačový šéf predsedníctva vlády a zástupca šéfa úradu propagandy.
Po emigrácii bol funkcionárom exilových organizácií v Amerike a redaktorom Kanadského Slováka. V roku 1948 sa stal podpredsedom novovzniknutej SNR v zahraničí, ktorá bola podľa Kroniky Slovenska „politickou organizáciou prevažne ľudáckej emigrácie, ktorej cieľom bolo obnovenie slovenského štátu.“ Zomrel v New Yorku v roku 1964.
(hr)
