Škuner America. FOTO – INTERNET
z boja o najstaršiu športovú trofej príťažlivé divadlo.
Vo vodách pri novozélandskom Aucklande prebieha v týchto dňoch tridsiate druhé finále kráľovských jachtingových pretekov. Súťaží sa v ňom na päť víťazstiev. Výhodu domovských vôd má od 2. ročníka (1870) len obhajca prvenstva. Finálovým súperom je vyzývateľ, ktorého určí séria vyraďovacích pretekov.
Švajčiarsku loď Alinghi delia dnes už len dve etapové víťazstvá od celkového triumfu. Nad novozélandskou jachtou, ktorá obhajuje titul z roku 2000, vedie posádka milionára Ernesta Bertarelliho (podniká v oblasti biotechnológie) už 3:0. Ak Alinghi vyhrá, stane sa vôbec prvou európskou loďou, ktorá získa túto prestížnu trofej. Je to pravdepodobné aj preto, že ešte žiadna loď stav 0:3 nezvrátila.
Ako a kedy najslávnejšie jachtárske preteky na svete vznikli?
Môže za to Stevens
Nepriama zásluha patrí princovi Albertovi. Svoju manželku, kráľovnú Viktóriu presvedčil, aby v roku 1851 zorganizovala v Londýne prvú Svetovú výstavu. Jedna z pozvánok na veľkolepú prezentáciu výdobytkov Spojeného kráľovstva prišla aj na stôl Američana Johna Coxa Stevensa. Syn jedného z priekopníkov výroby parných člnov bol vášnivým jachtárom. Mal byť čestným hosťom pretekov Kráľovskej plachetnej flotily.
Stevens, ktorý v USA založil prvý jachtársky klub a stal sa jeho predsedom, však nemienil byť len divákom. Chcel súťažiť, a tak, keď päť členov Newyorského jachtingového klubu prišlo s nápadom spolufinancovať výrobu veľkého škunera, neskrýval nadšenie. Mala to byť najrýchlejšia plachetnica na svete, no skúška lode, ktorá dostala názov America, sa nevydarila. Stevensova vlastná jachta Maria ju v generálke hladko zdolala. Majitelia sa však nenechali odradiť a prihlásili škuner na preteky v Anglicku.
Briti dlho odolávali
Britská strana nezaprela svoj konzervativizmus a prihlášku na regatu Squadron, ako znel pôvodný názov súťaže, odignorovala. Americká jachta v pretekoch Kráľovského jachtárskeho klubu? Neprijateľné! V Británii sa už takmer storočie súťažilo v jachtingu a o žiadnych cudzincov nemali záujem. Zanovito mlčali, no Stevens odmietal kapitulovať. Stavil 10-tisíc libier na víťazstvo svojej lode, no ani tak druhú stranu neobmäkčil.
Škuner America preplával oceán a dorazil k britským brehom. Angličania stále mlčali. Stevens si už začínal zúfať. Až to nevydržali novinári. Nevšímavosť organizátorov napadol denník The Times, ktorý hromžil na Kráľovský jachtársky klub. „Škuner kvôli nám preplával oceán a my sa bojíme konkurencie bývalej kolónie? To myslíte vážne?“ pýtal sa v úvodníku začiatkom augusta 1851.
Pridali sa aj iné noviny, a tak organizátori pod tlakom povolili. V stanovách pretekov pribudla dôležitá veta. „Regata je otvorená pre všetky národy.“
Nefér víťazstvo s veľkým náskokom
Nik v tej chvíli netušil, že 170-tonový škuner z Ameriky v konkurencii štrnástich plachetníc z Kráľovskej flotily regatu vyhrá. Pri dnešných pravidlách jachtingu by to nikdy nedokázal, no v 19. storočí bol ich výklad príliš vágny.
Súťažilo sa okolo ostrova Wight a Američania si nechtiac skrátili trať. Ani im nenapadlo, že pred súťažou si treba zistiť pokyny. Tie zneli - obísť kontrolnú loď, zakotvenú pri ostrove, čo America neurobila.
Napriek tomu bola v tej chvíli tretia. Vedúca britská plachetnica vzápätí uviazla na plytčine a druhá v poradí jej šla na pomoc. Ako prvý s viac ako 20-minútovým náskokom prešiel cieľom okolo kráľovnej Viktórie čierny škuner America a jej posádka úctivo pred hlavou ríše sňala z hláv klobúky.
„A kto je druhý?“ zaujímala sa podľa legendy britská kráľovná. „Vaše Veličenstvo, tu niet druhého,“ znela odpoveď.
Histórii pomohla aj politika
Politika, nepolitika, Američania mali byť diskvalifikovaní. Absolvovali kratšiu trať. Nevyhrali by ani v prípade, ak by sa brali do úvahy hendikepy, tak ako je to v dnešnom jachtingu bežné. Angličania si na podobný krok netrúfli, a tak sa zrodila história. Amerika v tej chvíli získala oveľa viac než len triumf v prvej medzinárodnej regate.
Angličania sa z hanby, ktorú v domovských vodách utŕžili, dlho spamätávali. „Sme najbohatší národ na svete, s veľkolepou námornou tradíciou a dovolili sme, aby z nás Amerika urobila totálnych hlupákov,“ zaznelo o pár dní v Dolnej Snemovni britského parlamentu. „Ba čo viac, stalo sa tak rovno pred zrakom kráľovnej a najvyššej aristokracie.“
Američania vyhlásili nezávislosť v roku 1776, svetové uznanie si vydobyli 22. augusta 1851. V deň víťazstva škunera America.
Od tých čias sa koná Americký pohár, hoci nepravidelne (preteky z r. 1851 boli dodatočne vyhlásené za prvý ročník). Ten, kto získa víťaznú trofej, sa považuje za hrdinu. Prešťastný Stevens po historickom víťazstve chcel zlatú trofej roztaviť a rozdeliť posádke, no napokon si to rozmyslel a vyhlásil ju za putovnú.
Americký pohár vyhrala iná loď než americká po prvý raz až v roku 1983 – Australia II. Suverenita posádok USA padla až na konci minulého storočia. V rokoch 1995 i 2000 sa tešili novozélandské plachetnice.
RASTISLAV HRÍBIK
