Emőke Szabadiová a Attila Bocsárszky v Zorbovi . FOTO - TASR
Réžia a úprava: Ľubo Gregor. Dramaturgia: Darina Poldaufová. Hudba: Zoltán Jakab. Choreografia: Katarína Solárová. Scéna a kostýmy: Erika Gadusová. Premiéra: 20. február. Divadlo Thália Košice
Grék Zorba, hľadač slobody, je čoraz populárnejší, a aj jeho slovenských divadelných verzií pribúda. Po nitrianskom Divadle Andreja Bagara ho uvedú aj v Komárne v réžii Ľuba Gregora. Ako uviedol na tlačovej konferencii, z Kazantakisovho diela vybral sekvencie, najsilnejšie charakterizujúce Zorbu a jeho vzťah k slobode, práci, vášni, ženám, peniazom, smrti. V divadle príbeh uvedie ako melodrámu, Zorba tým bude povýšený do postáv gréckych tragédií.
Činoherný súbor maďarskej Thálie si Gregor vybral preto, lebo tu objavil herca Arpáda Pólosa, ktorý umelecky i fyzicky najviac vyhovoval jeho predstavám.
Novogrécky autor Kazantakis Nikos bol silne ovplyvňovaný Parížom a francúzskou kultúrou. Bol suverénnym prozaikom a knihy mali medzinárodný ohlas. Jeho najobľúbenejšie postavy boli jeho rodáci Kréťania, ktorých zachytil v ich originalite, náruživosti a odpor proti akémukoľvek útlaku.
Beckett na tretiu
Samuel Beckett: Nie ja, Skica pre rozhlas, Vtedy. Preklad a réžia: Martin Hvišč. Úprava textu a dramaturgia: Vendula Borůvková, Marek Godovič. Výprava: Matej Gavula. Hudba: Valér Miko. Premiéra: 23. februára. Štúdio 12-Divadelný ústav v Bratislave.
Tri jednoaktovky Samuela Becketta, jedného z predstaviteľov absurdnej drámy, z jeho pozdného obdobia, sú na Slovensku stále neznáme. To sa v nedeľu pokúsia napraviť inscenátori a poslucháči Vysokej školy múzických umení, keď ich v premiére uvedú na divadelné javisko.
Ír Beckett písal po francúzsky a jeho metóda absurdného divadla prenikla do hlavného prúdu dramatickej tvorby. Dnes sa techniky absurdného divadla využívajú v momentoch prekvapenia, šoku a neschopnosti komunikovať. Študenti a režisér ho potrebovali, aby ukázali, že dnes komunikujeme väčšinou len sprostredkovane - cez médiá.
Svetová premiéra
Jana Bodnárová: Sobotná noc. Réžia: Rastislav Ballek. Scéna: Vladimír Čáp, kostýmy: Erika Gadušová. Hudba: Norbert Bodnár. Premiéra: 22. februára. Divadlo Alexandra Duchnoviča
Dramatický text Sobotná noc v Prešove spisovateľky Jany Bodnárovej zinscenoval činoherný súbor Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove. Dramaturg predstavenia a prekladateľ textu do rusínčiny Vasiľ Turok tvrdí, že k trvalej ambícii činoherného súboru tohto národnostného divadla patrí hrať aj pôvodnú tvorbu súčasných slovenských autorov. Text Jany Bodnárovej vyhovuje činohre divadla aj preto, že už dávnejšie prestala hrať príbehové divadlo.
Jana Bodnárová pre agentúru TASR povedala, že ako autorka rada používa jazyk obrazov. Táto jej hra je o pocite veľkej osamelosti šiestich žien rôznych pováh a veku. Napísala ju asi pred piatimi rokmi a vyšla v zborníku Dráma 2000 ako jeden z piatich najlepšie hodnotených textov v anonymnej celoslovenskej súťaži.
Ako povedal režisér tejto inscenácie Rastislav Ballek, tiež mu vyhovuje nejednoznačnosť situácie, v ktorej sa ocitá všetkých šesť Bodnárových ženských postáv. Hra mala veľmi dobrý ohlas na Divadelnom trojboji v materskom Ballekovom divadle v Martine.
ZUZANA KOMÁROVÁ
