DNES PRED AMBASÁDOU

Futurológovia hovoria: „Prídu časy, keď budeme mať špeciálne saká. Ako bude rásť naša nervozita v rade, sako začne meniť farbu a bude čoraz červenšie.“

Dnes sú rady typické pre služby poskytované štátom. Na polícii človek vystojí dieru, kým mu vydajú vodičský preukaz alebo prihlási auto do evidencie. A rady sa budú zväčšovať. Policajti od roku 1997 vymieňajú evidenčné čísla vozidiel (kedysi sa volali ŠPZ). Výmena sa končí na budúci rok, ale ešte viac ako polovica vozidiel jazdí so starými.

Pre súčasnosť sú typické rady na úradoch práce, v Sociálnej poisťovni, na poštách a v Bratislave najmä pred budovami veľvyslanectiev.

„V pondelok tu stálo 99 ľudí, niekedy príde aj stopäťdesiat. Ale vždy vybavia všetkých,“ hovorí pracovníčka ochranky na veľvyslanectve Veľkej Británie v Bratislave.

Včera ráno stál prvý človek pred britskou ambasádou od pol tretej. Dievča, ktoré prišlo z východu požiadať o víza a pracovné povolenie do Anglicka. „Prišla som večerným autobusom, poprechádzala som sa v noci po meste a od pol tretej tu stojím.“ Chlapcovi v rade za ňou sa zatvárajú oči. Od tretej sedí na malej drevenej rozkladacej stoličke. „Otvárajú o osem tridsať, ale už o pol šiestej tu čakalo možno sto ľudí.“ Presne o pol deviatej rozdali pracovníci ambasády čakajúcim časenky a prvých hneď vzali na vybavenie. Ostatní sa s časenkami rozišli do mesta a po obchodoch.

Podobná situácia je každý deň pred americkou ambasádou. Ľudia chcú zelenú kartu alebo víza. Všetci sú na čakanie pripravení, agresivita tam nehrozí.

Horšie je to na úradoch práce. „Prvých sedem dní v mesiaci je nápor na oddelenie servisu trhu práce vo veci evidencie nezamestnaných. Ráno otvárame o ôsmej, ale rady sú už o siedmej, niektorí čakajú aj skôr. Pred úradom ľudia stoja pokojne, ale keď otvoríme, sú medzi čakajúcimi slovné súboje, šarvátky. Stačí, ak sa jeden predbehne,“ hovorí vedúca oddelenia servisu trhu práce Okresného úradu práce Bratislava IV Oľga Koštrnová. „Minulý mesiac pribudlo do evidencie 381 nezamestnaných. Každý si musí podať žiadosť o sprostredkovanie zamestnania. Zároveň sme vyradili 306 ľudí. Tí nosia pracovné zmluvy alebo žiadosti o vyradenie z evidencie. Vyraďovaní nemusia čakať v rade, pri vybavovaní majú prednostné právo. Lenže noví nezamestnaní to často odmietajú uznať a vznikajú hádky.“

Obrovské rady sa tvoria na daňových úradoch v marci, keď podnikatelia podávajú priznania, a stabilné denné šory sú v pobočkách Sociálnych poisťovní.

Väčšina ľudí chodí po úradoch v pracovnom čase. Mimo neho nemajú možnosť v úradoch vybaviť prakticky nič.

Hypermarkety, nové obchody, reštaurácie s rýchlym občerstvením, obchody s elektronikou pred Vianocami, kvetinárstva, bytové podniky sú ďalšími typicky „radovými“ inštitúciami. Keď pred Vianocami mali dostať do obchodov hraciu konzolu Play Station, vytvárali sa pred nimi niekoľkohodinové rady. Dodávateľ nestihol doviezť dostatočný počet a nervozita poriadne rástla.

Pri vybavovaní v elektrárňach, plynárňach či po nehode v poisťovni môže človek prísť aj o posledné zvyšky nervov. Kategóriu „dobrovoľných“ radov vypĺňa státie pred obchodmi, ktoré výrazne znižujú ceny.

KEDYSI PRED PUMPOU

Pred nevzhľadnou kockatou budovou pokorne stoja muži, ženy, deti. Všetci s nákupnými taškami v rukách. Je streda a do mäsiarne doviezli tovar. Ak má byť v nedeľu na obed „šnicľa“ a hovädzia polievka, neostáva nič iné, ako vystáť hodinový rad. Poslednému sa aj tak už ujdú len zvyšky. Najkrajšie kusy mäsa predavači odložili pod pult pre známych.

Asi takto to vyzeralo ešte pred dvanástimi rokmi. Ľudia z dnešnej strednej generácie hovoria, že svoju pubertu prestáli v radoch. Za minulého režimu sa stálo na všetko. Na mäso, banány, pomaranče, pred tuzexom na rifle.

„Pamätám sa ako dnes, že sme mali presne určené dni, kedy sa na čo stálo. Jeden deň na výklepky, čo boli lacné vajíčka s poškodenou škrupinou za 30 halierov, ďalší deň na mäso, ďalší na toaletný papier. Mäso chodilo dvakrát do týždňa, tam sa striedali v radoch celé rodiny,“ spomína si päťdesiatnička, ktorá bývala v Banskej Bystrici. Každé ráno boli pred obchodmi rady na čerstvé rožky a mlieko.

V zelovoci sa ceny prakticky nehýbali. Kilo pomarančov bolo za 14 korún, banány za 17. Pred Mikulášom sa jablká a mandarínky predávali len po kile. Ak si človek vystál dlhočizný rad pred zelovocom, bežne sa stalo, že keď prišiel na rad, mandarínky už neboli. A tak sa postavil do druhého radu na jablká. So šťastím mohol kilo dostať.

Často sa rady tvorili aj po rozšírení nejakej poplašnej správy. Začalo sa hovoriť – nebude benzín a prudko zdražie. V meste ako napríklad Banská Bystrica bolo jedno benzínové čerpadlo. A tak sa pred ním začali vytvárať obrovské rady áut. Manželky a deti nosili chlapom sediacim v autách jedlo a pitie, medzitým kúpili v mototechne bandasky, aby bolo benzínu aj do zásoby.

Cestovná kancelária mládeže a Slovakoturist nepredávali dovolenkové zájazdy priebežne, ale začali odrazu v jeden deň. Noc predtým si ľudia ponosili na chodníky pred CKM stoličky a ležadlá, zaradili sa do šoru a do rána čakali. Keď cestovku otvorili, najlepšie a cenovo najvýhodnejšie zájazdy už boli vypredané.

Azda neexistovalo nič, pri čom by sa – aspoň z času na čas – nevytvárali šory. Samozrejmosťou boli sezónne rady. Pred zaváracou sezónou na cukor za 7,40, pred Vianocami na oriešky, figy, lego, pred školským rokom na zošity, obaly, kružidlá. Pred tuzexom sa stálo na rifle. Ak dostali značkové, nával museli neraz riešiť policajti.

V autoservise sa na opravu čakalo týždne. Nebolo súčiastok. Kto mal brata automechanika, bol kráľom, lebo sa dostal aj k brzdovým platničkám na škodovku. Strašné rady sa vytvorili pred mototechnami po začatí výroby nového automobilu – Škoda Favorit. Na číslo v poradovníku na auto musli niektorí čakať aj týždeň. Či pršalo, alebo pálilo slnko, dovolenka sa minula na čakanie na auto.

Na francúzsky komixový časopis Pif, v ktorom bývala pribalená hračka, hodiny stáli deti. Pri mimoriadnych akciách, ako bola napríklad výstava kvetín Flóra, boli tradičné čakačky v radoch. Jeden z posledných typicky minulorežimových radov sa vytvoril po páde komunizmu. Otvorili sa hranice a každý chcel vidieť vysnené Rakúsko.