Berlín 19. februára (TASR) - Niekdajší vojak izraelskej armády Chanan si strčil do úst hlaveň revolvera. Studený kov chutil po oleji. Mladý muž sa koncentroval len na jedno: ako stlačiť spúšť. Napokon ju nestlačil. Vedel pritom ako vyzerá smrť. Počas svojej služby v armáde zastrelil malého chlapca, píše dnešné vydanie nemeckého denníka Die Welt.
Aj oficiálne izraelské miesta sú nútené priznať, že veľký počet vojakov izraelskej armády prepadá po ukončení základnej prezenčnej služby závislosti od alkoholu, liekov a drog. Osobitné odvykacie kliniky sú preplnené, počet závislých vojakov v Izraeli dramaticky narastá, pokračuje nemecký denník.
Izraelskí odborníci tvrdia, že od začiatku druhej intifády uteká veľa vojakov prostredníctvom drog do pokojného sveta bez svišťania guliek, rámusu tankov a výbuchov granátov.
Vlastná vojna, vojna v hlave sa však začína až po návrate domov. Obrazy z prežitého sa nedajú vygumovať a človeka prenasledujú vo dne, v noci.
Drogový opar pomáha niekdajším vojakom zabudnúť na mŕtvych kamarátov, na strach, že sami prídu o život, ale aj na vedomie, že niekoho zabili oni. Sú to zabudnuté deti Izraela, ktorých len krátko po ukončení školy navliekli do uniformy, povedala pre Die Welt Ruth El-Roiová z Izraelského antidrogového inštitútu v Tel Avive.
Predstaviteľom izraelskej armády sú tieto skutočnosti nepríjemné a snažia sa ich bagatelizovať. Jeden z hovorcov armády tvrdí, že počet niekdajších vojakov, ktorí prepadli drogám, je v Izraeli oveľa nižší ako v USA.
Niekdajší vojak Chanan označuje však intifádu sa psychickú samovraždu Izraela. Keď si pomyslí na chlapca, ktorý v ruke aj po smrti zvieral tenisovú loptičku, tisnú sa mu do očí slzy. Na ten pohľad nezabudne do konca života, uzatvára Die Welt.
