fe s Katarínou Studeníkovou, Radkou Zrubákovou a Janette Husárovou, teraz zostala 27-ročná Bratislavčanka v národnom tíme zo štvorice sama. Okolo seba má tenistky z mladšej generácie Henrietu Nagyovú, Danielu Hantuchovú a Lenku Dlhopolcovú. Nadchádzajúci zápas s Ruskom v Bratislave (21. a 22. júla) môže posunúť Slovensko do finálovej skupiny tohto ročníka Pohára federácie.

Utorňajší deň v chlade a daždi zmenil plán prípravy. Ako ho prežil náš tím?

„Ráno sme čosi stihli odtrénovať, až nás dážď vyhnal z dvorcov. Prípravu sme doplnili posilňovňou, loptovými hrami v telocvični. Až keby počasie viac dní nedovoľovalo tréning na antuke, prišla by na rad krajnosť, že by sme si zahrali pod strechou na inom povrchu. Myslím si však, že uprostred leta nám to nehrozí.“

Ste v tíme Slovenska v Pohári federácie celých sedem rokov. Kam by ste zaradili nadchádzajúci zápas s Ruskom?

„Čo sa týka kvality a aj atraktívnosti, hneď na druhé miesto za súboj so Švajčiarskom v Košiciach pred štyrmi rokmi. Martina Hingisová bola vtedy druhou hráčkou sveta a ja som bola vo svetovej desiatke. Rusky majú teraz vynikajúci tím, Jelena Dementievová patrí do špičky WTA Tour, ale na turnajoch dali o sebe vedieť aj Lina Krasnorucká, Nadežda Petrovová či Jelena Lichovcevová. Netrúfam si povedať, koho vyberú do zostavy na zápas.“

Trénerkou tímu Ruska je Larisa Savčenková-Neilandová, s ktorou ste roky zvádzali súboje na svetových turnajoch. Ako ste sa zvítali?

„Ako veľké kamarátky. Larisa bola v Bratislave ako pozorovateľka už pred tromi mesiacmi na súboji s Maďarskom, vtedy som jej ukázala mesto a navštívila ma doma. Teraz budeme sedieť každá na inej lavičke, ale náš vzťah to nezmení.“

Rusky sú podľa rebríčkového postavenia jasnými favoritkami. Ako vidíte naše šance?

„Tímové súťaže nie sú odrazom rebríčkov. Záleží na pripravenosti tímu, máme výhodu domáceho prostredia. Privítala by som plné hľadisko, len sa obávam, či cena vstupenky 200 korún na deň mnohých neodradí. Podľa mňa s Ruskom pôjde o vyrovnaný súboj, bude záležať, ku komu sa nakloní šťastie.“

V predchádzajúcom zápase s Maďarskom (4:1) vládla v našom tíme výborná, súdržná atmosféra.

„Aj teraz je taká, družstvo je dobre naladené. Sme spolu celý týždeň, zažijeme aj dosť zábavy. Podľa mňa je dôležité, že sa znova zišiel kolektív, ktorý vybojoval postup v stretnutí s Maďarskom a môže pracovať v pokoji.“

Na ktoré obdobie účinkovania Slovenska v Pohári federácie najradšej spomínate?

„Keď sme pred tromi rokmi postúpili medzi elitu do svetovej skupiny. Prvý raz sme nastúpili s kapitánom Petrom Vajdom, súboj s Belgickom na Slovane sme vyhrali 4:1. Pod jeho vedením je v tíme najpokojnejšia atmosféra, kolektív je zladený.“

A neúspechy?

„Vlaňajšok nám nevyšiel. Bolo to obdobie spojené so zraneniami. Chceli sme v Bratislave hrať na inom povrchu, zväz nám to neumožnil, v hale Incheby sme postupne prehrali so Švajčiarskom 1:2, s Českom 1:2, s Rakúskom 0:2. Vo svetovej skupine nás zachránila následná reorganizácia súťaže. Aj cez takéto nezdary sa treba prehrýzť.“

Proti Maďarsku ste prvý raz v Pohári federácie vo dvojhrách zostali na lavičke a nastúpili ste len vo štvorhre. Ako to znášate?

„Zostava je vecou kapitána, on sa rozhodne, či ma zaradí do dvojhry, či do štvorhry. Rozhodujúce je, aby som pomohla družstvu. Myslím si, že so svojimi skúsenosťami mám čo povedať kolektívu aj mimo dvorca, veľmi dobre poznám súperky, viem sa orientovať v rôznych situáciách.“

Za Slovensko ste vo Fedcupe vo dvojhre i vo štvorhre odohrali dovedna 39 stretnutí, z toho 27 vo dvojhre. Čím je vo vašej kariére Pohár federácie?

„Brala som to ako česť reprezentovať krajinu, v ktorej som sa narodila. Začínali sme na dne a so spoluhráčkami sme túžili dostať Slovensko medzi najlepšie tímy sveta. Dosť som Fedcupu obetovala, veľa sme cestovali, ale zostal dobrý pocit, že sa to podarilo. Škoda, že funkcionári nášho zväzu začali rozmýšľať o Národnom tenisovom centre tak neskoro, úspešné obdobie žien v Pohári federácie aj mužov v Davisovom pohári sa mohlo viac využiť. Takto sa mi zdá, že v reprezentácii je po špičke dosť veľká diera. U mužov nastala úplná kríza.“

Na začiatku roku 1997 ste patrili v rebríčku do svetovej desiatky, potom ste párkrát vypadli zo stovky. Momentálne vám patrí 90. miesto. Aké máte ambície?

„Nedávam si žiadne rebríčkové ciele. Hlavne aby som v zápasoch hrala proti súperkám, a nie sama proti sebe ako vlani, keď som bola často zranená. S touto sezónou som zatiaľ spokojná - z hry mám dobrý pocit, tenis ma baví.“

ONDREJ GAJDOŠ