osnovy umožňovali využívať jogové cvičenia na hodinách povinnej telesnej výchovy.
Podľa učebných osnov pre 1. až 4. ročník, schválených ešte v roku 1995, bolo možné do vyučovacích hodín telesnej výchovy zaraďovať aj cvičenia jogy, a to vo forme hatajogy, dýchacích a relaxačných cvičení.
Zaradenie týchto cvičení je však podmienené dôkladnou teoretickou a praktickou prípravou učiteľa. O dva roky neskôr, v roku 1997, sa jogové cvičenia dostali aj do učebných osnov telesnej výchovy pre 5. až 9. ročník. „Podľa nich od školského roku 1997/98 školy, ktoré nemajú telocvičňu, využívajú na hodinách telesnej výchovy aj jogové aktivity,“ uvádza sa vo vyhlásení, ktoré včera poskytla denníku SME M. Sedláčková.
Ako ďalej uvádza, ďalšie učebné osnovy s účinnosťou od 1. septembra 1997 odporúčajú na tretej hodine povinnej telesnej výchovy v týždni využívať na gymnáziách, stredných školách a učilištiach netradičné telovýchovné a športové činnosti výberového učiva v spojení s regeneračnými procedúrami, napríklad jogou.
Podľa Slavkovskej, podpredsedníčky SNS, je obrovský rozdiel medzi relaxačnými a dýchacími cvičeniami podľa jogy v učebných osnovách z roku 1995 a súčasnou snahou ministerstva zaviesť systém jogy podľa projektu R.A.S.T.
„Práve dôraz na duševné aktivity prostredníctvom systému jogy a prvé cvičenie, pozdrav katu, keď sa cvičenci klaňajú k hinduistickému a jogínskemu centru v Indii, je absolútne neprijateľné,“ povedala Slavkovská pre agentúru SITA.
(hr)
