Európa sa včera snažila dohodnúť o Iraku. Všetko záviselo od toho, či nájde spoločnú reč britský minister zahraničia Jack Straw s nemeckým kolegom Joschkom Fischerom. FOTO - REUTERS
Summit, ktorý zvolalo Grécko ako predsedajúca krajina únie, mohol ukázať, či je Európa schopná nájsť spoločné stanovisko. V prípade neúspechu je ohrozená budúcnosť spoločnej európskej bezpečnostnej, obrannej a zahraničnej politiky.
Summit od včerajšieho obeda pripravovali ministri zahraničných vecí. Po šiestich hodinách rozhovorov poverili Grécko, aby vypracovalo návrh spoločného vyhlásenia, ktoré mali ešte večer schváliť premiéri. Ale nádej na dohodu bola aj po schôdzke ministrov malá. Dve rozdelené skupiny svoje stanoviská nezmenili.
Dohodli sa síce, že inšpektori by mali dostať ešte čas, nezhodli sa však dokedy a či má svet dať Saddámovi Husajnovi ultimátum.
Text by mal vychádzať zo spoločného stanoviska únie k Iraku, ktoré ministri schválili 27. januára. Irak v ňom vyzývajú, aby využil poslednú šancu na mierové riešenie a spolupracoval s OSN. Únia podporuje inšpektorov a nevyslovuje sa explicitne k možnosti silového riešenia.
Nezhodu bolo vidieť už pri príchode ministrov. Všetci sa zhodovali na texte, ktorý prijali 27. januára. Každý z nich si však z neho vybral svoje. Napokon, tak sa to stalo aj na konci januára. Zhoda panovala len dva dni. Vtedy vyšiel list ôsmich európskych lídrov, ktorí sa postavili na stranu Ameriky.
Británia a Nemecko predstavujú v EÚ dva názory, medzi ktorými sa včera hľadal kompromis. Britské stanovisko, blízke americkému, dosiaľ podporovali Španielsko, Taliansko, Portugalsko a Dánsko. K nemecko-francúzskemu postoju, podľa ktorého treba pokračovať v inšpekciách OSN a hľadať iné než vojenské cesty, sa prikláňajú Belgicko, Luxembursko, Fínsko, Švédsko a Rakúsko.
Kandidátske krajiny, ktorých predstavitelia prídu do Bruselu dnes, sú považované všetky za rozhodne proamerické.
KAREL BARTÁK, čtk, Brusel
