Brusel 17. februára (TASR) - Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ začali dnes v Bruseli pripravovať pôdu pre večerný mimoriadny summit, na ktorom sa lídri pätnástky pokúsia dosiahnuť spoločné stanovisko EÚ k irackej kríze.
Grécke predsedníctvo zvolalo vrcholnú schôdzku napriek riziku, že iba prehĺbi rozdiely vnútri únie a pochová sen o spoločnej zahraničnej politike EÚ.
Británia a Španielsko žiadajú, aby spoločná pozícia EÚ zo summitu nevylučovala vojenský útok na Irak ako nástroj na jeho odzbrojenie. Nie je jasné, či by takúto zmienku v spoločnom vyhlásení podporili Francúzsko a Nemecko. Obe krajiny sa minulý týždeň spoločne vyslovili za potrebu pokračovať v zbrojných inšpekciách OSN v Iraku, avšak nevylúčili vojnu ako krajné riešenie.
Britský minister zahraničných vecí Jack Straw pri príchode na zasadnutie vyhlásil, že diplomatické úsilie o odzbrojenie Iraku je potrebné podporiť dôveryhodnou hrozbou použitia sily.
"A keď to bude potrebné a vhodné, túto silu treba aj použiť," tlmočil Straw názor jednej skupiny štátov EÚ, ktorá podporuje prípravy USA na vojnu. Zároveň vyjadril pesimizmus, čo sa týka možnosti, že by sa Irak plne podriadil príslušnej rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN.
Jeho nemecký kolega Joschka Fischer zastáva názor, že treba urobiť všetko pre mierové riešenie irackej krízy. "Irak musí dokázať, že nemá zbrane hromadného ničenia - a to možno dosiahnuť bez nasadenia vojenských prostriedkov," povedal novinárom. Vyjadril nádej, že dnes sa Európskej únii podarí dosiahnuť v irackej otázke "dobrý kompromis".
Postoj Paríža potvrdil francúzsky minister zahraničných vecí Dominique de Villepin, ktorý pred summitom pre francúzsku televíziu zopakoval názor jeho vlády, ako aj Nemecka a Belgicka, že zbrojní inšpektori OSN by mali dostať viac času na hľadanie zakázaných zbraní v Iraku. Británia, Taliansko a Španielsko podľa neho zastávajú "striktne americkú líniu".
Podľa šéfa talianskej diplomacie Franca Frattiniho sa Rím stále usiluje o "dva piliere: súdržnosť EÚ a silný vzťah s USA".
V súvislosti s ďalšou rezolúciou OSN, ktorá by povolila prípadnú vojnu proti Iraku, sa holandský minister zahraničných vecí Jaap de Hoop Scheffer chce o ňu snažiť s tým, že by Bagdadu stanovila konečný termín na odzbrojenie. Jeho belgický kolega Louis Michel chce tlačiť na "čo najskoršie" odzbrojenie Iraku. Fischer si myslí, že diskusie o načasovaní by sa mali ponechať OSN.
Javier Solana, vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú politiku, ktorej existencia je irackou krízou ohrozená, pred zasadnutím vyhlásil, že vojna proti Iraku môže byť potrebná, avšak momentálne tomu tak nie je. "Najskôr musíme vyčerpať všetky diplomatické prostriedky," zdôraznil.
Hostiteľ dnešného summitu, grécky premiér Kostas Simitis vedomý si situácie v EÚ, už v nedeľu varoval, aby sa od schôdzky príliš veľa neočakávalo. Rozdiely medzi členskými štátmi sú totiž veľké.
Na jednej strane je tábor podporujúci vojenské prípravy USA na operáciu v Iraku na čele s Britániou, Španielskom či Talianskom. Na strane druhej stoja odporcovia vojenského riešenia irackej krízy na čele s Nemeckom a Francúzskom, podporovaní verejnou mienkou.
Ministri zahraničných vecí EÚ síce 27. januára prijali k irackej kríze pomerne všeobecné spoločné vyhlásenie, potom však nasledoval "list ôsmich" na podporu USA, pod ktorý sa podpísali Británia, Taliansko, Španielsko, Portugalsko, Dánsko, ČR, Poľsko a Maďarsko. Desať kandidátskych krajín NATO vzápätí vydalo podobné vyhlásenie, čo viacerých v únii pobúrilo.
Po dnešnom prípravnom rokovaní ministrov sa o 18.00 h začne schôdzka prezidentov a premiérov EÚ, ktorí medzi seba prijmú tiež generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana.
V utorok bude grécky premiér Simitis informovať o výsledkoch summitu lídrov kandidátskych krajín, vrátane slovenského premiéra Mikuláša Dzurindu. Mnohé z nich - i Slovensko - netajili sklamanie, že ich EÚ nepozvala už na pondelkové rokovania.
2 1 20 msv ed
